BRATISLAVA 13. apríla (SITA) - Český herec Rudolf Hrušínský sa narodil 17. októbra 1920 v Novej Včelnici. V rodnom liste mal uvedené meno Rudolf Böhm. K herectvu mal blízko, veď pochádzal zo starého divadelníckeho rodu. Hercami boli obaja jeho rodičia, tak ako aj on a neskôr jeho synovia Rudolf (ml.) a Jan a vnuk Rudolf (najml.).
Ako uvádza portál csfd.cz, Hrušínský prešiel vo svojej kariére troma etapami. Prvú tvorilo jeho pôsobenie v predvojnovom divadle D. Rozhodujúcim bolo pre neho stretnutie s režisérom E. F. Burianom. Druhé obdobie sa spája s jeho pôsobením v Mestských divadlách pražských, kde ho v roku 1945 angažoval režisér J. Frejka. Ten ho za zrelého herca označil ešte v čase jeho hereckého dospievania a dal mu možnosť predstaviť sa v charakterových úlohách. Záverečné a najdlhšie trvajúce obdobie Hrušínského kariéry tvorí jeho účinkovanie v činohre súboru Národného divadla, kde získal angažmán od vtedajšieho riaditeľa O. Krejču v roku 1960.
Hrušínský sa venoval divadlu, no i televíznej, filmovej a rozhlasovej tvorbe. Debutoval v muzikálovej dráme Lízin let do nebe z roku 1937. O rok neskôr sa pripomenul vo vojnovej dráme Zborov (1938). V roku 1939 vznikli snímky Věra Lukášová, Studujeme za školou, Lízino štěstí, Humoreska no i nezabudnuteľná 88-minútová komédia Cesta do hlubin študákovy duše režiséra Martina Friča, v ktorej podal jeden zo svojich životných výkonov Jindřich Plachta.
Štyridsiate roky odštartoval snímkami Prosím, pane profesore! a Pro kamaráda (oba 1940), nasledovali dráma Turbina krimikomédia, Těžký život dobrodruha a muzikálová dráma Noční motýl, všetky z roku 1941. V ďalšom období prijal opäť ponuku režiséra M. Friča, a čoskoro už hral v jeho dráme Barbora Hlavsová (1942). Režírovať začal čoskoro aj sám, hoci išlo iba o dva filmy - romantickú Jarní píseň (1944) a snímku Pancho se žení (1946). Do začiatku 50. rokov sa ešte zviditeľnil v snímkach Předtucha, Alena (oba 1947), Hostinec "U kamenného stolu" (1948) a Rodinné trampoty oficiála Třísky (1949).
Nové desaťročie poňal ako veľkú výzvu, ktorú rozhodne chytil za pačesy. Hral napríklad v komédii Haškovy povídky ze starého mocnářství (1952), filmoch Tajemství krve, Komedianti (oba 1953), Jan Hus, Cirkus bude, Botostroj (všetky 1954), Strakonický dudák, Větrná hora, Jan Žižka (všetky 1955) a v roku 1956 v pamätnej snímke Dobrý voják Švejk. O rok na to nadviazal v rovnako úspešnej snímke o vojakovi Švejkovi - Poslušně hlásím (1957). Pamätníci si iste spomínajú na jeho výkon z filmov Hvězda jede na jih/Zvijezda putuje na jug (1958), či Kam čert nemůže (1959).
Ešte viac práce mal v 60. rokoch. Ilustračne, hral v snímkach Vyšší princip (1960), Reportáž psaná na oprátce, Baron Prášil (oba 1961), Anička jde do školy (1962), Strach a Naděje (oba 1963), Drahý zesnulý (TV film, 1964), Bílá paní (1965), Hrdina má strach (1966), Vražda po česku/Vražda po našem (1967), Zločin v šantánu (1968), Skřivánci na niti (1969). Výnimkou nebolo, že v jednej sezóne pracoval až na troch a viacerých filmoch. Jeho pôsobenie bolo v tomto období čiastočne limitované pretože ako verejne známa osoba neskrýval svoju nespokojnosť s normalizáciou a na niekoľko rokov dostal zákaz pracovať v divadle. Aj preto istú dobu pracoval ako taxikár.
Úspech zožal Hrušínský aj v 70. rokoch, keď spolupracoval napríklad na televíznych inscenáciách Julián odpadlík, Lítost (oba 1970), vojenskej psychologickej dráme Oáza (1972), či úspešnej komédii Adéla ještě nevečeřela (1977). Mimoriadne tvorivé bolo pre neho obdobie rokov 1978 až 1979, keď hral v dráme Silnější než strach, komédii Kulový blesk, menzlovskej komédii Báječní muži s klikou (všetky 1978), televíznych filmoch Velká policejní pohádka, Zlatí úhoři, Příbuzenstvo, Strach má velké oči ale aj v televíznom seriáli Dnes v jednom domě (všetky 1979).
Priazeň divákov si Hrušínský získaval aj v 80. rokoch, keď vznikla komédia Postřižiny (1980) Jiřího Menzla, kde sa stretol v hviezdnej zostave s Oldřichom Víznerom, Oldřichom Vlachom, Jiřím Schmitzerom, R. Hrušínským ml., Jaromírom Hanzlíkom, Miroslavom Donutilom a inými. O rok neskôr ho československý divák videl v snímkach Pozor, vizita! a Buldoci a třešně. Veľký úspech zožal aj rozprávkovou komédiou Tři veteráni v réžii Oldřicha Lipského, kde účinkoval spolu s Josefom Somrom, Júliusom Satinským, Zdeňkom Svěrákom, Milošom Kopeckým, Lubomírom Lipským, Milanom Lasicom a inými. V tom istom roku mala premiéru aj ďalšia Menzlova komédia Slavnosti sněženek. V polovici 80. rokov zažiaril ako dedinský lekár v komédii Vesničko má středisková (1985), nasledovala snímka Smrt krásných srnců (1986), seriál Panoptikum města pražského (1986) a Jak básníkům chutná život (1987). Hrušínský nesmel chýbať ani na pľaci pri nakrúcaní komédie Dušana Kleina Dobří holubi se vracejí (1988), kde sa stretol s Milanom Kňažkom, Vladimírom Menšíkom, Mariánom Labudom, Evou Vejmělkovou, Oldřichom Navrátilom, R. Hrušínským ml., Zlatou Adamovskou a inými. V prelomovom roku 1989 hral napríklad v historickej dráme Evropa tančila valčík, ale aj v symbolicky nazvanom rodinnom filme Konec starých časů.
Už ako pán herec doslúžil v 90. rokoch, keď svoju majestátnu púť zavŕšil snímkami Svědek umírajícího času (1990), Žebrácká opera, Obecná škola (oba 1991). Naposledy hral v seriáli Chobotnice 6 (1992) a vo filme Noc rozhodnutí (1993). Jeho tvorbu prelína viac ako stovka filmov. V divadle, rovnako ako v televízii stvárnil mnoho výrazných postáv, spomedzi divadelných nemožno nespomenúť Jeppeho v Holbergovej hre Jeppe z vršku, či Jaga v Shakespeareovom Othellovi. No hoci na divadelných doskách exceloval, lákala ho aj práca divadelného režiséra. "Vo svojich inscenáciách si ctil hercov a tvorivú slobodu. Významná je aj jeho dabingová práca a recitátorské umenie," napísal autor jeho životopisu Pavel Petr (csfd.cz).
Jeho charakter ocenila verejnosť po roku 1989, keď si ho dvakrát zvolila za poslanca Federálneho zhromaždenia. Pohľad do svojho života ponúkol prostredníctvom publikácie Kronika rodu Hrušínských (1994), ktorej je spoluautorom.
Rudolf Hrušínský zomrel 13. apríla 1994 v Prahe vo veku 74. rokov.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.csfd.cz.
