Roku 2004 získal cenu BAFTA za najlepšiu televíznu drámu film režiséra Stephena Frearsa The Deal. Bol o nástupe britského premiéra Tonyho Blaira k moci. Podľa scenára Petra Morgana a s Michaelom Sheenom (menovec amerických Sheenovcov) v hlavnej role.
Víťazný trojzáprah začal pracovať na voľnom pokračovaní, určenom pre kiná. Má názov The Queen a svetová premiéra na lanskom festivale v Benátkach sa stala nevídaným triumfom. Nasledovali dva Zlaté glóbusy, Oscar, desiatky ďalších prestížnych cien, ale i miliónové návštevy v Európe aj USA.
Čo robí túto dokumentárnu drámu takou príťažlivou? Nehrajú tu hollywoodske superhviezdy. Nie je tu sex, akčné scény, ba vlastne ani explicitné násilie. Žiadne digitálne čarovanie, nijaké podvody, sprisahania a senzačné odhalenia.
Úžas nad etiketou
Práve naopak – stredobodom príbehu je odťažitý etický problém. Od smrti princeznej Diany uplynulo už takmer desať rokov, takže ani téma samotná už nie je príliš atraktívna. A princezná sa vo filme objaví len na dobových dokumentoch.
Dokonca i režisér Frears s scenárista Morgan boli prekvapení a zaskočení ohlasom medzinárodného publika. Prvý raz nakrútili vážnu drámu, čerpajúcu zo skutočných udalostí, o žijúcej panovníčke britského impéria – a oslovili rovnako britské i nebritské publikum.
Ako má kráľovská rodina reagovať na tragický skon exmanželky následníka trónu? Dvorná etiketa vyžaduje nezúčastnenosť. Ale milióny Britov za Dianou smútia a žasnú, že kráľovná smutnú udalosť neprežíva rovnako. Prostredníkom (a či skôr nárazníkom) medzi ľudom a dvorom sa stáva mladý premiér Tony Blair – a svoju rolu zvládne s obdivuhodnou bravúrou.
Podobne ako Sheen rolu Blaira. A Helen Mirrenová postavu kráľovnej. Najprv získala Zlatý glóbus za úlohu kráľovnej Alžbety I. z rovnomenného televízneho filmu, potom Oscara za Alžbetu II.
Frears nielenže poľudšťuje kráľovskú rodinu, ale aj veľmi citlivo vykresľuje rozdielnosť svetov Blaira a Alžbety.
Fikcia, ale autentická
A to doslova. Scény z kráľovského dvora nakrúcal dvorný kameraman Pedra Almodóvara Affonso Beato na 35 mm film, scény s Blairom na materiál Super 16. Autentické dokumenty sú nevtieravé a funkčné, dôvtipne sa spájajú s dokrútkami.
Scenár sa zakladá na zdokumentovaných výrokoch alebo spomienkach svedkov, podobne i rekonštrukcia kráľovských interiérov, rekvizít, kostýmov.
To umocňuje sugestívnosť filmu: zabúdame, že sa pozeráme na vymyslený príbeh, zdá sa nám, že sme svedkami skutočných udalostí a nefalšovaných citov. Že vidíme naozajstných ľudí. Pochmúrnu ťažkú tému odľahčuje jemný decentný humor – občas s nádychom absurdnosti, ale bez irónie či satiry.
„Monarchia ako inštitúcia je dnes smiešna a bláznivá. Kráľovná je však pôsobivá žena a dáva celej tej idiotskej inštitúcii zmysel,“ povedal režisér Frears.
Jeho slová sú azda najvýstižnejšou charakteristikou i jeho filmu Kráľovná. Filmu, ktorý vnáša nádej do súčasnej kinematografie, valcovanej ťažkotonážnou komerciou najhrubšieho zrna.
Dáva jej zmysel.
|
