BRATISLAVA 23. apríla (SITA) - Americký režisér Michael Moore sa narodil 23. apríla 1954 v meste Flint, preslávenom ako sídlo závodu spoločnosti General Motors (GM). Moore nepochádza z bohatej rodiny, ...
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
BRATISLAVA 23. apríla (SITA) - Americký režisér Michael Moore sa narodil 23. apríla 1954 v meste Flint, preslávenom ako sídlo závodu spoločnosti General Motors (GM). Moore nepochádza z bohatej rodiny, jeho otec aj starý otec boli Íri. Obaja pracovali pre GM, no iba do chvíle, kým sa spolu s väčšinou ostatných zamestnancov neocitli na ulici. Vedenie GM sa totiž rozhodlo presunúť výrobu do Mexika s lacnejšou pracovnou silou.
Zmysel pre hľadanie pravdy prejavil už ako skaut, keď prstom ukazoval na podnikateľské aktivity znečisťujúce jeho rodné mesto. Už v osemnástich rokoch si získal dôveru dospelých a čoskoro aj kreslo v školskej rade. Pôsobenie v nej opísal po rokoch v piatej kapitole nazvanej Idiot Nation (Idiotský národ) svojej knihy Stupid White Men.... and other sorry excuses for the state of the nation! (Hlúpy biely muž.. alebo iné ospravedlnenia za stav národa!).
Rodák zo štátu Michigan študoval žurnalistiku na University of Michigan-Flint, ale popri štúdiu rozvíjal aj svoje záľuby, medzi ktoré patrila streľba. Ako študent začal pracovať v univerzitnom ľavicovo orientovanom časopise Flint Voice (Hlas Flintu), postupne sa dostal do jeho čela a ako šéfredaktor presadil aj zmenu názvu periodika na Michigan Voice (Hlas Michiganu). Čoskoro sa však pera vzdal a čoraz viac ho zaujímala filmová tvorba. Aby mohol svoj debut Roger & Me dokončiť, predal dom a zarábal si v herni binga ako prevádzkar. Dokument približuje ekonomický úpadok Mooreovho rodného mesta. Premiéru mal v roku 1989. Jeho ďalší dokument vznikol v roku 1992.
Neznámu snímku Two Mikes Don't Make a Wright (1992) režíroval v spolupráci s Deanom Parisotom a Mikeom Leighom. V tom istom roku vznikol aj 23-minútový televízny film Pets or Meat: The Return to Flint. Okrem samotného Moorea v ňom vystúpil napríklad aj Rowan Atkinson, známejší ako Mr. Bean. Veľkú dieru do sveta nespravil ani televíznym seriálom TV Nation (1994). O čosi viac bol zamestnaný v roku 1995, keď vznikli videofilmy TV Nation a TV Nation 2 a vojnová komédia Kanadská slanina. Moore do nej obsadil okrem seba aj Alana Aldu. O dva roky neskôr v roku 1997 nakrútil dokumentárnu komédiu The Big One, ktorej hlavným hrdinom bol vtedajší americký prezident Bill Clinton. Pred príchodom nového tisícročia sa podpísal aj pod televízny, komediálny seriál The Awful Truth (1999). Michael sa navyše v tom istom roku objavil aj v komédii Rona Howarda Edtv.
Vďačná téma - Bill Clinton sa stal predmetom aj ďalšieho Mooreovho dokumentárneho "vyčíňania". A tak verejnosť v roku 2000 videla jeho novú snímku Trade Off. Ako herec sa v roku 2000 predviedol v krimikomédii Nory Ephron Šťastné čísla v hviezdnom obsadení s Johnom Travoltom a Lisou Kudrow. Ako ďalšia vyšla z Mooreovej dielne krátkometrážna snímka Fever Pitch, kde účinkoval po boku Toma Arnolda. V jeho ďalšom dokumente Bowling for Columbine z roku 2002 zachytil počínanie viacerých kontroverzných osobností - Marilyna Mansona, Adolfa Hitlera, Georgea Busha, či Georgea W. Busha. Nosnou témou dokumentu boli zbrane. Jeho názov odvodil od strednej školy v Columbine, kde v minulosti došlo k prestrelke vyvolanej študentmi.
Moore ním upozornil na vysokú úmrtnosť v USA v súvislosti s rozšírenosťou používania strelných zbraní v USA. V roku 2003 zaň získal Oscara v kategórii Najlepší dokument a Zlatú palmu na festivale v Cannes. Hoci by sa mohlo zdať, že tento rok bol pre dokumentaristu tvorivo hluchý, rozhodne taký nebol. Aj keď sa do kín nedostala žiadna jeho práca, pripravoval sa na ďalší veľký kariérny zlom. Ten prišiel v roku 2004 uvedením dokumentu Fahrenheit 9/11. Názov tohto filmu je odvodený od titulu knihy Raya Bradburyho 451° Fahrenheita a dátumu 11. september, keď boli USA napadnuté teroristami. V 110 minútach zhrnul svoj postoj k americkej zahraničnej politike do takej miery, že vyvolal celosvetovú diskusiu. Kritizoval v nej politiku prezidenta Busha, americkú inváziu do Iraku, nábory nových vojakov do armády, no kritiku si vypočul aj on. Aj keď film mnohí považujú za nevkusnú antibushovskú propagandu, festivalová porota v Cannes na čele s Quentinom Tarantinom mu udelila Zlatú palmu. "Vo Fahrenheitovi 9/11, uvidia Američania to, čo ešte nevideli," vyhlásil pred premiérou Moore. V tomto sa nemýlil. Okrem toho hral v roku 2004 aj v televíznej komédii Tanner on Tanner Roberta Altmana.
Tento rok sa Mooreovi priaznivci môžu tešiť na jeho nový dokument Sicko ako aj avizovaný Fahrenheit 9/11 1/2. Práve druhý z nich má byť vypichnutie chyby, ktorú Američania urobili, keď si Georgea W. Busha zvolili za prezidenta po druhý raz. "Stojím si za svojím a som vo svojej práci nekompromisný," tvrdí o sebe Moore. To, do akej miery, ukážu jeho najnovšie dokumenty.
Okrem charakteristických okuliarov, ležérneho štýlu obliekania, baseballovej šiltovky a väčšieho brucha sa dá Moore spoznať vďaka provokatívnemu no aj populistickému pohľadu na predmet svojho záujmu. Jeho kúzlo spočíva v jeho vtipe.
Moore je okrem sveta filmu aktívny aj v písaní. Doteraz mu vyšlo osem kníh, naposledy Will They Ever Trust Us Again?, ktorá je zbierkou listov adresovaných režisérovi od amerických vojakov pôsobiacich v Iraku a Afganistane.
