Žiadna edícia nemôže zmapovať celú históriu, všetky obdobia. Aj my sme sa pri výbere albumov pohybovali v hraniciach vydavateľských možností. Jedno však má všetkých desať albumov spoločné – každý zásadne zmenil tvár slovenskej populárnej hudby.
Nemôže chýbať základné dielo – album Zvoňte Zvonky skupiny Prúdy z roku 1969, ukážka talentu mladého Mariána Vargu.
Chronologicky ďalšou skladbou je Bolo nás jedenásť z rovnomenného albumu Lasicu, Satinského a Filipa (1981). Ten je zasa dôkazom nadania Jaroslava Filipa.
Platňa Bolo nás jedenásť vyšla v tom istom roku ako Modrý vrch Deža Ursinyho. Ursiny je absolútny originál a prototyp nekompromisného tvorcu, ktorý nikdy nebral ohľad na smotánkovosť. Napriek tomu (a práve preto) má množstvo ctiteľov, aj keď pred dvanástimi rokmi ho zabila rakovina.
Mariku Gombitovú vynieslo medzi popové hviezdy angažmán v skupine Modus v druhej polovici 70. rokov. Album No. 5 priniesol hit Zem menom láska a technopopový sound, ktorý dnes znie ako milá spomienka na roky osemdesiate.
Z roku 1985 pochádzajú dve žánrovo veľmi odlišné pesničky, obe kapely sa však stali stálicami slovenského popu – dráhu skupiny Lojzo prerušila len smrť Mariána Kochanského takmer presne pred rokom. Tublatanka hrá doteraz, ale jej debutový album bol v rámci slovenskej scény (a aj v tvorbe kapely) výnimočný.
V roku 1988 vznikol skvelý debut skupiny Vidiek nazvaný Nechajte si ju, z ktorého pochádza hitovka Vidiečan aj album Druhá doba?!, ktorý je v diskografii Richarda Müllera jeden z najzaujímavejších, no napriek tomu nikdy nevyšiel na CD.
Najmladšie skladby sú tiež veľmi odlišné. Skupina Team prišla s poprockovým, rozhlasovo orientovaným zvukom, trenčianski Bez ladu a skladu Miša Kaščáka zasa s prudkou alternatívou. Obe formácie patria medzi tie, ktoré nepísali, ale hrali dejiny nášho popu.
Jednotlivé albumy vám detailne predstavíme v sobotňajšej prílohe Víkend.