Pred pár týždňami si istý bohatý Rakúšan dal skomponovať symfóniu a nechal si ju so všetkou pompou uviesť. To je skutočnosť podobná námetu, ktorý sa objavuje v opere Ariadna na Naxe. Aj tá prináša príbeh boháča, ktorý už má všetko, no chýba mu vlastná opera.
Dnes večer ju uvedie Slovenské národné divadlo po vyše štyridsiatich rokoch v rakúsko-írsko-slovenskej koprodukcii.
„Vnímame to ako zaťažkávajúcu skúšku,“ hovorí dramaturg Slavomír Jakubek. Opera patrí podľa neho k výnimočným dielam. „Je veľmi pikantná tým, že Strauss a jeho libretista, básnik a dramatik Hugo von Hofmannstahl, stoja jednou nohou v tradícii romantickej opery 19. storočia, a druhou sa vydávajú do nových, moderných vôd.“
Jej modernosť podľa neho spočíva v tom, že odopiera divákovi iluzívnosť operného divadla. „Na javisku sa objavuje príbeh, ktorý možno vnímať z rôznych uhlov pohľadu.“
Pôjde o dvojité naštudovanie. Pracovať s dvoma obsadeniami je pre rakúskeho dirigenta Waltera Kobéru nová, zaujímavá skúsenosť.
Švajčiarsky režisér Dieter Kaegi, pôsobiaci v dublinskej opere, ktorý u nás Ariadnu zrežíroval, má s modernou operou skúsenosť. V prípade tejto ho fascinuje stieranie hraníc medzi fikciou a realitou podobne, ako ju zažil v najnovšom filme Davida Lyncha. Príbeh posunul do sedemdesiatych rokov minulého storočia.
