BRATISLAVA 3. mája (SITA) - Herecká a módna ikona Audrey Hepburn sa narodila 4. mája 1929 ako Audrey Kathleen Ruston v belgickom Bruseli. Bola jediným dieťaťom Angličana Josepha Victora Anthonyho Rustona a jeho druhej manželky - bývalej barónky Elly van Heemstra - holandská aristokratka bola dcérou bývalého guvernéra Holandskej Guayany (dnešný Surinam). Joseph neskôr začal používať priezvisko svojej starej mamy z matkinej strany Kathleen Hepburn, čím sa rodinné priezvisko zmenilo na Hepburn-Ruston. Audrey mala dvoch nevlastných bratov - Jonkheera Arnouda Roberta Alexandra "Alexa" Quarlesa van Ufforda a Jonkheera Iana Edgara Brucea Quarlesa van Ufforda, ktorých mala jej matka s prvým manželom - holandským šľachticom. Jej otec pracoval pre britskú poisťovaciu spoločnosť. Rodina preto často cestovala medzi Bruselom, Anglickom a Holandskom. V rokoch 1935 až 1938 Audrey študovala na súkromnej dievčenskej škole v Kente. V roku 1935 sa jej rodičia rozviedli a otec - sympatizant nacistického režimu, rodinu opustil. Herečka tento moment neskôr označila za najtraumatizujúcejšiu chvíľu vo svojom živote. O mnoho rokov neskôr ho s pomocou Červeného kríža našla v Dubline - ostala s ním v kontakte a do konca jeho života ho finančne podporovala. V roku 1939 jej matka vzala Audrey a jej dvoch bratov k ich starému otcovi do holandského Arnhemu. Verila totiž, že práve tam budú v bezpečí pred Nemcami. V rokoch 1939 až 1945 navštevovala miestne konzervatórium, kde popri štandardných školských osnovách študovala aj balet. Počas vojny používala Hepburn pseudonym Edda van Heemstra - anglicky znejúce meno totiž považovali za nebezpečné.
V zime 1944 Nemci holandským obyvateľom skonfiškovali všetky zásoby potravín a paliva. Ľudia preto zomierali na následky vyhladovania a zimy. Audreynho strýka a matkinho bratanca Nemci zastrelili pred očami zvyšku rodiny pre účasť v odboji. Následkom podvýživy sa u Audrey rozvinula anémia, respiračné problémy a opuchy končatín. Po oslobodení krajiny prišla pomoc v podobe Správy spojených národov pre pomoc a obnovu (UNRRA). Hepburn vraj po ich príchode zjedla celú konzervu kondenzovaného mlieka a z jej prvého jedla jej prišlo zle, keď si do ovsenej kaše dala príliš veľa cukru. Práve tieto skúsenosti ju na sklonku života priviedli k práci pre UNICEF.
Po vojne - v roku 1945, Hepburn odišla z konzervatória a presťahovala sa do Amsterdamu, kde chodila na hodiny baletu k Sonii Gaskell. V roku 1948 odcestovala do Londýna, kde študovala u Marie Rambert. Hepburn sa pri istej príležitosti spýtala svojej učiteľky, čo si myslí o jej budúcnosti v balete. Rambert ju uistila, že ak bude na sebe naďalej pracovať, čaká ju úspešná kariéra, no jej výška (170 cm) spolu s podvýživou počas vojny, jej nikdy nedovolia stať sa primabalerínou. Audrey jej verila a rozhodla sa začať venovať herectvu - kariére, v ktorej mala šancu vyniknúť. Jej matka robila manuálnu prácu, aby rodinu uživila a Audrey, ktorá nemala žiadne peniaze, si rýchlo potrebovala nájsť platenú prácu. Keďže celý život venovala umeleckej kariére, herectvo sa jej zdalo ako najschodnejšie riešenie. "Potrebovala som peniaze a tam som mohla zarobiť o tri libry viac, ako v balete," povedala neskôr.
Začiatkom jej hereckej kariéry bolo účinkovanie vo vzdelávacom filme Nederlands in 7 lessen (1948). Potom vystupovala v hudobnom divadle - v produkciách ako High Button Shoes a Sauce Piquante. Svoju prvú filmovú úlohu - recepčnú, stvárnila v britskom filme One Wild Oat (1951). Ďalšie malé postavy si zahrala v snímkach Young Wives' Tale (1951), Laughter in Paradise (1951), The Lavender Hill Mob (1951) a Monte Carlo Baby (1951). Počas nakrúcania Monte Carlo Baby, si ju vybrali do hlavnej úlohy broadwayského predstavenia Gigi, ktoré malo premiéru 24. novembra 1951. Autorka Sidonie-Gabrielle Colette vraj pri pohľade na Audrey povedala: "Voilá! Tam je naša Gigi!" Za svoj herecký debut získala Theatre World Award a predstavenie v New Yorku úspešne hrali šesť mesiacov. Jej prvým výraznejším filmovým úspechom bola postava zázračnej baleríny v britskom filme Secret People (1952). Hepburn prirodzene všetky tanečné scény robila sama - bez dablérky.
Prvú úlohu v hollywoodskom filme stvárnila po boku Gregoryho Pecka v romantickej komédii Roman Holiday (1953). Producenti pôvodne chceli obsadiť Elizabeth Taylor, ale režisér William Wyler bol taký nadšený z Audreyných kamerových skúšok, že sa rozhodol hlavnú úlohu dať jej. Podľa jeho slov mala všetko, čo hľadal: šarm, nevinnosť aj talent. Podľa dohody malo byť Peckovo meno na filmových plagátoch napísané väčším písmom a menšie slová "introducing Audrey Hepburn" pod ním. Po skončení nakrúcania, ale Peck zavolal svojmu agentovi a požiadal, aby bolo jej meno napísané rovnakým písmom, ako jeho. Predpovedal dokonca, že Audrey dostane Oscara. Počas nakrúcania sa Hepburn a Peck veľmi zblížili, dokonca sa klebetilo, že spolu prežili románik. Obaja to však popreli. Po úspechu vo filme sa jej tvár 7. septembra 1953 objavila na titulnej stránke magazínu TIME. Po štyroch mesiacoch nakrúcania Roman Holiday, sa Hepburn vrátila do New Yorku, kde absolvovala ďalších osem mesiacov ako Gigi. Počas posledného mesiaca predstavenie uviedli aj v Los Angeles a San Franciscu. Spoločnosť Paramount jej ponúkla zmluvu na sedem filmov, pričom medzi jednotlivými nakrúcaniami mali byť 12-mesačné prestávky, aby sa mohla venovať aj divadlu. Po Roman Holiday nakrútila s Humphreym Bogartom a Williamom Holdenom romantickú komédiu Sabrina (1954) v réžii Billyho Wildera. Garderóbu si mala vybrať u módneho dizajnéra Givenchyho. Keď mu oznámili, že za ním príde slečna Hepburn, očakával vraj stretnutie s Katharine Hepburn. Audrey ho však nesklamala a stala sa jeho blízkou priateľkou na celý život. Počas nakrúcania Sabriny sa Hepburn a Holden do seba zamilovali a Audrey dúfala, že sa vezmú a budú mať spolu deti. Vzťah ale okamžite ukončila, keď sa Holden priznal, že si dal urobiť vazektómiu.
V roku 1954 sa Audrey vrátila na javisko - stvárnila vodnú vílu v predstavení Ondine. Ešte v tom istom roku sa vydala za svojho hereckého kolegu Mela Ferrera. Počas účinkovania v predstavení, získala Zlatý glóbus i Oscara v hlavných ženských hereckých kategóriách za Roman Holiday. Šesť mesiacov po Cene Akadémie si prevzala divadelnú cenu Tony za herecký výkon v predstavení Ondine. Hepburn je jednou z trojice herečiek, ktorým sa podarilo v tom istom roku získať všetky tri spomínané ocenenie - okrem nej sú to: Shirley Booth a Ellen Burstyn.
V polovici päťdesiatych rokov nebola len najväčšou hollywoodskou filmovou hviezdou, ale aj významnou módnou ikonou. Jej dievčenský vzhľad a zmysel pre eleganciu svet obdivoval i napodobňoval. V roku 1955 si prevzala Zlatý glóbus ako Najobľúbenejšia ženská filmová osobnosť na svete. Ako jedna z najpopulárnejších žien v Hollywoode, dostala Audrey možnosť zahrať si s najvýznamnejšími mužskými hercami, ako Humphrey Bogart (vo filme Sabrina), Fred Astaire (Funny Face, 1957), Maurice Chevalier a Gary Cooper (Love in the Afternoon, 1957), George Peppard (Raňajky u Tiffanyho, 1961), Cary Grant v kritikmi oceňovanom filmovom hite Charade (1963), Rex Harrison (My Fair Lady, 1964), Peter O'Toole (Ako ukradnúť Venušu, 1966), alebo Sean Connery (Robin and Marian, 1976). Mnohí z nich si k Audrey vybudovali veľmi blízky vzťah. Rex Harrison nazval Audrey svojou najobľúbenejšou herečkou, Cary Grant o nej raz povedal: "Na Vianoce si želám len ďalší film s Audrey Hepburn!" a Gregory Peck bol dokonca života jej priateľom. Po jej smrti s očami plnými sĺz pred kamerou prečítal jej obľúbenú báseň Unending Love od Rabindranatha Tagora. Jedným z jej najobľúbenejších filmov bol romantický muzikál Funny Face (1957), v ktorom tancovala s Fredom Astairom.
Jej postava Holly Golightly v snímke Raňajky u Tiffanyho z roku 1961 sa stala ikonou amerického filmového priemyslu 20. storočia. Označila ju za najživšiu svojej kariéry. Šaty, ktoré si vo filme obliekala, navrhovala spolu so Givenchym - zábery z filmu dodnes zdobia mnohé reklamy. Napriek neuveriteľným úspechom si Audrey udržala svoju skromnosť. Uprednostňovala pokojný život s rodinou a prírodou. Žila v domoch, nie sídlach, a milovala prácu v záhradke.
V roku 1963 si zahrala v snímke Charade - svojom prvom a jedinom filme s Carym Grantom, ktorý odmietol úlohy v Roman Holiday a Sabrine. O rok neskôr sa predstavila v muzikáli My Fair Lady (1964). Audrey stvárnila Elizu Doolittle namiesto vtedy neznámej Julie Andrews, ktorá v muzikáli vystupovala na Broadwayi. Hepburn rolu odmietla a požiadala Jacka Warnera, aby obsadil Andrews. Keď ju ale informovali, že rolu dostane ona, alebo Elizabeth Taylor, ponuku prijala. Napriek tomu, že do filmu nahrala aj piesne, neskôr zistila, že jej spev nahradili profesionálnou "speváckou dablérkou" Marni Nixon. Okamžite nahnevaná odišla z pľacu, ale na druhý deň sa vrátila, aby sa všetkým za svoje správanie ospravedlnila. Nahrávky jej spevu sa ale nestratili a tvorcovia ich zaradili do dokumentov na DVD My Fair Lady. Vo filme ostali Audreyne nahrávky Just You Wait a úryvky v I Could Have Danced All Night. Na platniach a CD-čkach ale vyšli len nahrávky Marni Nixon. Kontroverzia, ktorá obklopovala obsadenie Audrey, vyvrcholila vyhlásením nominácií na Ceny Akadémie - Hepburn na Oscara nominovaná nebola, zatiaľ čo Andrews nominovali za film Mary Poppins. Médiá sa snažili vykresliť rivalitu, ktorá mala medzi herečkami vládnuť, no obe akékoľvek negatívne emócie odmietali.
V roku 1967 nakrútila romantickú komédiu Dvaja na ceste. Podľa režiséra Stanleyho Donena bola slobodnejšia a šťastnejšia, ako ju kedykoľvek predtým videl, čo pripisoval jej hereckému partnerovi Albertovi Finneymu. Nasledoval veľmi náročný triler Wait Until Dark (1967). Hepburn v ňom stvárnila nevidiacu ženu, ktorá bojuje o prežitie. Ešte väčšie trápenie pre ňu znamenala práca s producentom filmu Melom Ferrerom, s ktorým sa práve rozvádzala. Vďaka stresu vraj zhodila takmer sedem kilogramov. Herecký výkon jej ale vyniesol piatu nomináciu na Oscara.
Od roku 1967 - po 15 úspešných rokoch vo filme, Hepburn hrávala len príležitostne. Po rozvode s Ferrerom sa vydala za talianskeho psychiatra Andreu Dottiho a priviedla na svet svojho druhého syna - rizikové tehotenstvo si vyžadovalo takmer úplný pokoj na lôžku. Po definitívnom rozchode s Dottim sa pokúsila o comeback účinkovaním po boku Seana Conneryho vo filme Robin and Marian (1976). Ten ale nezaznamenal výraznejší úspech. Neskôr vraj odmietla postavu bývalej baleríny vo filme The Turning Point (1977), ktorú jej tvorcovia ušili na mieru. Napokon ju vzala Shirley MacLaine. V roku 1979 dostala hlavnú postavu v mysterióznom filme Bloodline, ktorý vznikol na motívy rovnomenného románu Sidneyho Sheldona. Snímka ale bola fiaskom - medzi kritikmi i v kinách. Vo filme si naposledy zahrala po boku Bena Gazzaru v komédii They All Laughed (1981) v réžii Petra Bogdanovicha. Napriek úspechu medzi kritikmi film zatienila vražda jednej z jeho hviezd - Bogdanovichovej priateľky Dorothy Stratten. Film mal premiéru po jej smrti, ale uvádzali ho len obmedzene. V roku 1987 si Audrey zahrala s Robertom Wagnerom v televíznom filme Love Among Thieves. Film nebol príliš úspešný a Hepburn sa neskôr vyjadrila, že úlohu v ňom prijala len zo žartu. Potom sa ešte objavila (cameo) ako anjel v snímke v romantickom fantasy Stevena Spielberga Navždy (1989). V posledných mesiacoch svojho života ešte dokončila dva projekty - moderovala televízny dokument s názvom Gardens of the World with Audrey Hepburn, ktorý mal premiéru na stanici PBS v deň jej smrti, a nahrala album Audrey Hepburn's Enchanted Tales klasických rozprávok pre deti, ktorý jej po smrti vyniesol cenu Grammy za Najlepšiu nahrávku hovoreného slova pre deti.
Krátko po poslednom filme - v roku 1988, sa stala Vyslankyňou dobrej vôle UNICEF. Po zvyšok svojho života sa venovala pomoci deťom v najchudobnejších krajinách sveta. Cestovanie jej uľahčovali znalosti jazykov - ovládala francúzštinu, taliančinu, angličtinu, holandčinu, flámčinu a španielčinu. V roku 1992 jej vtedajší americký prezident George Bush za prácu pre UNICEF udelil Presidential Medal of Freedom, a Akadémia filmových umení a vied ju ocenila špeciálnou cenou The Jean Hersholt Humanitarian Award za jej prínos humanite. Cenu po jej smrti prevzal jeden z jej synov - Sean Hepburn Ferrer. V roku 1999 ju americký filmový inštitút zaradil na tretie miesto v rebríčku Najlepších herečiek všetkých čias.
V roku 1992 začala po návrate zo Somálska do Švajčiarska, kam sa presťahovala v roku 1964, pociťovať bolesti brucha. Po neurčitých výsledkoch, ktoré jej oznámil tamojší špecialista, sa rozhodla znovu nechať vyšetriť počas októbrovej návštevy Los Angeles. Laparoskopia 1. novembra odhalila rakovinu, ktorá sa jej po brušnej dutine rozšírila zo slepého čreva. Potom, ako pokusy o liečenie alebo chirurgické odstránenie rakoviny (1. decembra) zlyhali, a Audrey nebola schopná absolvovať bežný komerčný let, Givenchy jej u Bunny Mellon zariadil súkromný let z Los Angeles do Švajčiarska. Audrey podľahla rakovine 20. januára 1993 vo švajčiarskom Tolochenaz, kde ju aj pochovali. Mala vtedy 63 rokov.
Audrey zostala aj po svojej smrti ikonou krásy a módy. Dodnes ju mnohí označujú za jednu z najkrajších žien, ktoré kedy žili. Sama seba však nikdy nepovažovala za atraktívnu. Medzi ženami je dodnes obľúbený jej štýl obliekania. Audrey mala síce módu rada, ale nekládla na ňu príliš veľký dôraz - uprednostňovala obyčajné a pohodlné oblečenie. Americká pošta v roku 2003 vydala spomienkovú známku s jej podobizňou - ilustrácia Michaela J. Deasa zobrazovala Audrey vo filme Sabrina. Hepburn patrí k hŕstke ne-Američanov, ktorých takto ocenili. Jej tvár sa dodnes objavuje v reklamných kampaniach po celom svete - séria reklám v Číne použila kolorované a digitalizované zábery z filmu Roman Holiday pre propagáciu čierneho čaju. V USA sa Hepburn objavila v kampani Gap. Givenchyho čierne šaty z filmu Raňajky u Tiffanyho sa 5. decembra 2006 predali na aukcii v Christie's za 467 200 britských libier, v prepočte asi 23 miliónov slovenských korún, čo je najvyššia suma v dejinách, ktorú niekto zaplatil za šaty z filmu. V skutočnosti však nešlo o šaty, ktoré mala Audrey na sebe vo filme - jedny z dvoch, ktoré si naozaj obliekla, sú v archíve Givenchy, a druhé v Múzeu kostýmov v Madride. Peniaze z ich predaja putovali na konto nadácie City of Joy Aid pre deti zo sociálne slabých rodín v Indii.
Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.imdb.com, www.csfd.cz, tcmdb.com, www.nndb.com, www.audreyhepburn.com, www.tv.com.
