vá.
Správa o jeho smrti prišla v čase, keď naši hokejisti konečne vyhrali nad Čechmi. Kým športovo naladená časť národa oslavovala aj druhé víkendové víťazstvo, rodina, priatelia a všetci fanúšikovia jedného z našich najpopulárnejších hercov smútili.
Pilier divadla Astorka
„Som veľmi smutná, ale zároveň vďačná osudu, že mi doprial stretnúť sa s Marošom. Už v škole bol prirodzeným vodcom nášho ročníka, každý sa s ním chcel kamarátiť. Ďakujem mu za Toma Sawyera, Chytráka, Herr Schulza a všetky ostatné krásne postavy. Bude mi veľmi chýbať ako herecký partner, ale najmä ako blízky kamarát,“ povedala pre SME Zuzana Krónerová z divadla Astorka Korzo ’90. Práve s touto bratislavskou scénou je meno Mariána Zednikoviča najužšie spojené.
Okrem divadla sa však presadil aj ako filmový herec. Väčšina ľudí ho pozná najmä vďaka komédii Utekajme, už ide! režiséra Dušana Rapoša z roku 1986. Zahral si v nej otca rodiny Syslovcov, ktorá problémy s malým bytom vyrieši prebúraním sa do luxusného príbytku suseda.
Lord Norton
Asi najviac populárnym po celom Slovensku sa však Marián Zednikovič stal vďaka postave lorda Nortona v predstavení, ktoré vzniklo z úspešnej série rozhlasových hier humoristu Jána Snopka.
„Keď už ich bolo veľa, rozhodli sme sa urobiť samostatné predstavenie,“ spomínal pre SME Stanislav Dančiak, ktorý stvárnil Zednikovičovho neodmysliteľného partnera, sluhu Jamesa. „Dlho sme rozmýšľali, kde umiestniť dej, až sme sa rozhodli pre blázninec. Mohli sme si dovoliť povedať hocičo, aj cestovalo sa ľahko, potrebovali sme iba dva kostýmy.“
Predstavenie dosiahlo impozantných 530 repríz. Za ten čas zľudovelo a jeho dvaja hlavní hrdinovia sa stali priateľmi: „Je to človek, ktorého tak ľahko nevymažem z mojej mysle.“
Letný Shakespeare
Posledné roky života venoval projektu Letné shakespearovské slávnosti. Spolu s českými kolegami tu uvádzali hry slávneho autora na otvorených scénach. Prvé tohtoročné predstavenie bude 1. júla. Vypredaná premiéra Sna noci svätojánskej sa však už bude konať bez neho. Marián Zednikovič v sobotu podľahol rakovine lymfatických uzlín.Oliver Rehák
Hral až do konca
Marián Zednikovič sa narodil v Bratislave v roku 1951, kde vyštudoval na VŠMU herectvo (1970-1974).
Začínal v Trnavskom divadle s generáciou kolegov z VŠMU. Tam vznikajú jeho prvé výnimočné kreácie v spolupráci s režisérom Blahom Uhlárom a neskôr s Jurajom Nvotom, ktorý sa stal jeho spolupútnikom aj neskôr v Divadle Astorka Korzo 90. Tam bol Zednikovič hercom a desaťročie aj umeleckým šéfom s jemným zmyslom pre formovanie súboru a repertoáru.
Na Novej scéne (1980–1990) sa zaskvel pod režijným vedením Vladimíra Strniska. Hral s pozoruhodným nasadením a jeho postavy sa stali nezabudnuteľnými. Takými sú Glumov v Aj múdry schybí či Jaša vo Višňovom sade. Hereckú premenlivosť potvrdil aj v Štúdiu S, kde hral množstvo postáv v spolupráci s dvojicou Lasica a Satinský.
Nesmiernu chuť hrať prejavil naplno v Divadle Astorka Korzo ’90 v postavách z hier Rudolfa Slobodu. K najpôsobivejším sa radí aj jeho Vojnickij z Čechovovho Uja Váňu, Nešťastlivec z Ostrovského Lesa či Tóno Brtko z Obchodu na korze.
Na javisku hral až do konca. Rozdával sa divákom, uchvacoval hereckým majstrovstvom i schopnosťou rozosmiať ich aj vo vážnej chvíli. Smiech mal rád a považoval ho za očistný kúpeľ.
Zuzana Bakošová– Hlavenková (Autorka je teatrologička)
