Pritom táto sedemčlenná formácia nikdy nebola súčasťou oficiálnej scény, ale vyšla z undergroundu. Keď v roku 2004 vyšiel jej debutový album Funeral, ich najväčší obdivovateľ David Bowie nakúpil desiatky kusov, aby nimi mohol obdarovať svojich priateľov.
Bowie nie je jediným prominentným fanúšikom - medzi ich obdivovateľov patrí Lou Reed, David Byrne, Chris Martin ako aj U 2, ktorí ich pozvali na časť svojho Vertigo Tour.
Nedávno im vyšiel nový album Neon Bible, ktorým len potvrdili svoje výhradné postavenie na svetovej nezávislej scéne. Pomenovali ho podľa rovnomennej novely Johna Kennedyho Toola, autora známej knihy Spolčenie hlupákov, v ktorej sa tento kultový autor vyrovnáva podľa českého Reflexu s náboženskou pretvárkou.
Arcade Fire mali vždy k Bohu, smrti a odvráteným ľudským stránkam blízko. Keď v roku 2004 nahrávali svoj debut, v krátkom časovom slede zomreli ich rodinám traja ľudia. Aj preto nazvali svoj prvý album Funeral (Pohreb).
Ten spôsobil na nezávislej scéne veľký poprask. Na scénu prišla starosvetsky vyzerajúca skupina, ktorá svojím momumentálnym zvukom by mohla nahradiť veľký orchester. Asi preto, že jej sedem členov ovláda nespočetné množstvo nástrojov od gitár, cez dychy, xylofón až po harfu.
Lídrami skupiny je manželská dvojica Wim Butler a Régine Chassagne (na archívnej snímke), ktorí sa na najnovšom albume Neon Bible rozhodli posunúť zvuk ešte ďalej k väčšej temnote. Napriek tomu, že jedenásť piesní albumu hovorí o veľkom smútku a prázdnote, je počúvanie veľkým dobrodružstvom, počas ktorého možno prísť k zaujímavým objavom.
Butler, bývalý študent teológie, má niečo zo Springsteena, Neila Younga alebo jeho veľkého vzoru Davida Byrna. Na pozadí jeho naliehavého spevu sa rozohráva veľká hudobná dráma, čomu pomohol aj fakt, že album sa z veľkej časti nahrával v malom motrealskom kostole.
Neon Bible našťastie neznie nafúkane ani veľmi pompézne, lebo v konečnom dôsledku nejde o kompozície, ale o obyčajné pesničky. Tieseň vyžarujúca z ich skladieb nepôsobí ťaživo, ale oslobodzujúco, ako napríklad v jednej z najlepších vecí albumu hymnickej No Cars Go.
Album sa napriek temným tónom po vyjdení vyšvihol na druhé miesto amerického rebríčka, čo svedčí o tom, že skupina je prístupná nielen pre intelektuálov, ale pre všetkým, čo chcú načúvať. Bolo by skvelé, keby sme sa s touto partou mohli stretnúť naživo, napríklad aj na budúcich ročníkoch Pohody, kam by sa Arcade Fire čertovsky hodili.
