Narodil sa 12. mája 1922 v Nitre. Je synom známeho slovenského sochára Júliusa Bártfaya, ktorého spolu s Jánom Koniarekom považujú za spoluzakladateľa moderného slovenského sochárstva v 20. storočí.
Tibor Bártfay patrí k významným osobnostiam súčasného slovenského umenia, novodobého sochárstva - komornej i monumentálnej tvorby.
Na slovenskú scénu výtvarného umenia vstúpil začiatkom päťdesiatych rokov a svojou tvorbou sa prihlásil k modernému proeurópskemu sochárstvu. Vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Venoval sa aj maľbe, kresbe a tvorbe koláží.
Je jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov, ktorého tvorba neraz zaujala aj v zahraničí. Vystavoval doma a v zahraničí -v Českej republike, Nemecku, Egypte, Francúzsku a v USA.
Získal rad ocenení. Od roku 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Už v roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu, v roku 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Od roku 1973 mu patrí Cena Cypriána Majerníka. Pri príležitosti jeho sedemdesiatin mu udelili Kríž prezidenta SR I. stupňa.
Tibor Bártfay študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti u profesora Ferencza Sidlóa a v rokoch 1945-1949 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Pokorného. Od 50. rokov minulého storočia žije a tvorí ako slobodný umelec v Bratislave.
Sochársky sa podieľal na realizácii viacerých urbanistických projektov, napríklad súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, pomníka obetiam Mauthausenu v bratislavskom Slávičom údolí, súsošia na námestí Ľudovíta Štúra, alebo fontány Planéta mieru na dnešnom Hodžovom námestí.
Je autorom výtvarnej predlohy známky Kráľ Svätopluk 1100 - výročie úmrtia z roku 1994, vydanej k výročiu úmrtia Svätopluka. Jeho sochársky záujem často siahal do histórie. Svoju autorskú sochársku podobu vtisol nielen antickým mýtom (Prométeus 1981), ale aj osobnostiam s ohlasom národných dejín - Veľká Morava, či obdobie Štúrovcov.
Podieľal na dotváraní interiéru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Jeho plastika zdobí vstupný interiér budovy Jókaiho divadla v Komárne, ďalšia skrášľuje bratislavskú kaviareň Roland Café.
Úctu a hold najslávnejšiemu rozprávkarovi všetkých čias Hansovi Christianovi Andersenovi vzdal Tibor Bártfay vytvorením jeho pôsobivej sochy, ktorú v júni 2006 odhalili na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí. Keď sa v roku 1841 Andersen krátko prechádzal Bratislavou, do svojho cestovateľského zápisníka si zapísal: Bratislava je krásne mesto, plné pekných dievčat a dobrého vína. Určite ho nenapadlo, že raz na mieste pri Dunaji bude jeho socha ozdobou a kultúrnou pamiatkou. Venuje ju majster Tibor Bártfay všetkým deťom na tejto planéte a každému, kto "nosí v srdci dobro, túži po spravodlivosti a nenávidí zlo".
chor ak
