Na základe informácií vyskladaných z génov, proteínov či hormónov vznikajú tie najneobvyklejšie formy hudby. Princíp je jednoduchý - kód génu alebo proteínu sa vloží do počítačového programu, ktorý ho konvertuje do sekvencie tónov. Výsledok je náhodný a ako priznávajú samotní vedci, ide o zážitok len ťažko kvalitatívne porovnateľný s počúvaním Bacha či Beethovena. Proteínová hudba vo svojej súčasnej forme je často repetitívna a banálna, niekedy však môže byť zvláštna až strašidelná. Biochemička Linda Long pôsobiaca na britskej University of Exeter vytvorila kompiláciu nahrávok proteínovej hudby na dvoch CD nosičoch. Verí, že táto hudba má terapeutické účinky pri relaxácií.
"Hudba nie je obmedzená slovami alebo logikou a môže s nami komunikovať aj na hlbšej úrovni. Môže nás oslobodzovať natoľko, aby sme priamo precítili podstatu všetkého života a umožniť nám pochopiť hlas prírody," uvádza Long na svojej internetovej stránke. Otcovstvo DNA hudby sa dá prisúdiť Susumovi Ohnovi, americkému vedcovi japonského pôvodu. V 80-tych rokoch Ohno napísal štúdiu, v ktorej dospel k záveru, že opakovanie je základným stavebným prvkom štruktúr hudobných kompozícií, rovnako ako aj DNA. Ohno skúmal, či by genetická informácia mohla vytvoriť hudbu. Prví výskumníci v tejto oblasti však zistili, že DNA je hudobne značne obmedzená molekula. Medzi "konštrukčnými" prvkami - hrudkami génov zašifrovaných v proteínovom kóde - sa nachádzajú dlhé a mimoriadne nezaujímavé sekvencie, niekedy nazývané "odpadová" DNA, v ktorých sa hudobná melódia únavne opakuje. Navyše samotná DNA ponúka iba štyri tóny a ich vzájomné kombinácie, vyplývajúce zo štyroch dusíkatých báz tvoriacich molekulové nukleotidy: cytozín, guanín, tymín a adenín. Tento fakt potenciálne melódie dosť obmedzuje. Z tohto dôvodu sa výskumníci zamerali na flexibilnejší zdroj biohudby: proteíny, komplexné molekuly vytvorené z génov. Pridelením špecifického tónu každej aminokyseline predstavujúcej stavebnú štruktúru proteínov majú skladatelia k dispozícií širší hudobný záber.
Futuristickým zámerom projektu je snaha použiť proteínovú hudbu ako zvukový diagnostický nástroj. DNA alebo proteíny zdravého jedinca by zneli harmonicky, kým anomália predstavujúca ochorenie či vadu by sa prejavila akusticky neharmonickým spôsobom odhaľujúc tak možné príčiny zdravotných problémov.
