Tohtoročný plagát festivalu bol naozaj bláznivý. Morgan Freeman, Penelope Cruzová, Alejandro González Iňárritu a Gael García Bernal z neho išli doslova vyskočiť, Pedro Almodóvar mal dokonca vyplazený jazyk. Trampolínové cvičenie nieslo odkaz Nepomýľte si 60. ročník s dôchodkovým vekom. Festival v Cannes nezostarol, víta všetko, čo je nové. Ešte lepšie, víta všetko, čo je slávne. A krásne pritom preháňa.
Niekedy nekriticky oslavuje, a niekedy nezmieriteľne odmieta. Z obavy pred druhou možnosťou sa niektorí filmári radšej do súťaže neprihlásili. Michael Moore hovorí, že ďalšiu Palmu už nepotrebuje, začínajúca režisérka Sophie Marceau bola úprimnejšia – ona vraj nepotrebuje, aby ju niekto zaživa roztrhal.
Rozmar kritikov tento raz pocítil najmä Béla Tarr, pri jeho filme sa vraj dobre spalo. Celkovo však festivalové spoločenstvo pôsobilo milostivo. Už tým, že nechá filmárov vystúpiť po magických červených schodoch a pustí na nich stovky pojašených fotografov. V takej chvíli sa hviezdou musí cítiť aj ten, kto to doteraz o sebe nevedel.
Okrem toho súťaž sa dá prežiť v bezpečnom zákryte hollywoodskych hviezd, ktoré do Cannes prichádzajú hovoriť o svojich nesúťažných novinkách. Tento rok sa v podstate celý čas čakalo, kedy prídu Steven Soderbergh, George Clooney a spol. premietnuť ich Ocean’s Thirteen.
Najsledovanejšia tlačovka bola s Angelinou Jolie a Bradom Pittom . Rakúsky režisér Ulrich Seidl, ktorý prišiel na stretnutie s novinármi po nich, mal smolu. Z vyčerpaných či šťastných médií tam zostala len skromná hŕstka. No pre nás to bolo dobré. Seidl totiž rozprával o slovenských dievčatách, ktoré si musia zarábať prostitúciou. Ako by také slová mohli zapôsobiť na dvojicu sympatických anglických novinárov, ktorí sa pri ceste autobusom zdôverili, že milujú Kusturicu, lebo „je taký zábavný a v jeho filmoch je vždy toľko sliepok a Cigánov“?
Festival v Cannes sám seba vyhlasuje za najväčší na svete. A zvyšok sveta viac–menej neprotestuje. Preto ani filmári neprotestujú proti jeho nevyspytateľným pravidlám. Festival ich ukazuje celému svetu. Oni preto radi podliehajú jeho všadeprítomnému šarmu. Aj tomu mediálnemu. Neodbytným reportérom prezradili aj číslo hotelovej izby: Tarantino mal 105, Cortese 212, Bardem 555. Šialené? Áno, tak akurát.
