Je to outsider, hovorilo sa o rumunskom režisérovi Cristianovi Mungiuovi. A znelo to ako dobrá hlúposť, keďže na zisk Zlatej palmy netreba mať žiadne zvláštne predpoklady, len dobrý film.
Lenže režisér filmu 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni tým outsiderom asi naozaj bol. Nevolá sa Coen, nevolá sa Tarantino ani Kusturica. Na festival v Cannes preto nemal automatický prístup, a keď tam už raz prišiel, nikto okolo neho žiadny cirkus nerobil. Ale tí, čo jeho film (hneď na začiatku festivalu) videli, držali palce a vraveli: ten by mohol vyhrať.
Dobrá správa pre drobných filmárov
Dotkol sa ich príbeh mladej študentky, rozhodnutej ísť na potrat. A zarazilo ich, aké ťažké bolo k takému odhodlaniu dospieť v Ceaucescuovej ére. Keď si Zlatú palmu v nedeľu večer preberal, Cristian Mungiu dojal ešte raz: „Pred šiestimi mesiacmi som ešte nevedel, či na tento film budem mať peniaze,“ povedal. „Dúfam, že táto cena bude dobrou správou pre všetkých drobných filmárov a malé krajiny. Zdá sa, že už netreba veľké peniaze, aby ste vyrozprávali príbeh, ktorý budú všetci počúvať.“
Veľké krajiny, napríklad Spojené štáty, museli iba prikývnuť. V hlavnej súťaži mali päť filmov, ale na odovzdávanie cien mal dôvod prísť iba Gus Van Sant.
Za kariéru a krásny film
Stephen Frears sa spolu so zvyškom poroty rozhodli, že mu udelia jednu špeciálnu - Cenu 60. narodenín festivalu. Van Sant ju dostal za „kariéru a krásny film“. Gus Van Sant má päťdesiatpäť, to hádam nie je tak veľa, jeho film Paranoid Park o dospievajúcom skateboardistovi bol však naozaj pekný.
V americkej domácnosti bude uložená aj cena za najlepšiu réžiu. Dostal ju Julian Schnabel, ale film, za ktorý ju má, nakrútil vo Francúzsku a s Francúzmi. Skafander a motýľ je príbehom paralyzovaného muža, čo sa dokáže vyjadriť len mrkaním ľavého oka. Schnabel okamžite poďakoval hercovi Mathieuovi Amalricovi, lebo on túto zvláštnu úlohu odohral.
A potom vyzval, nech sa v hľadisku postaví aj štvorica herečiek vo vedľajších úlohách. Ony o pár minút neskôr vysvetlili, prečo asi Schnabel túto cenu dostal: „Z nakrúcania dokáže spraviť neuveriteľný chaos, priam bordel. Vôbec neviete, akú scénu idete práve robiť, kam má vyústiť a čo v nej máte vlastne hovoriť. Nečakane vstupuje do záberu a zas z neho vystupuje - jednoducho, donúti vás k maximálnej koncentrácii,“ vraveli.
Priamy prenos z odovzdávania cien vysielala televízia Canal Plus, a veľa času jej to nezabralo. Všetko bolo vkusné a striedme.
Dlhšie sa zdržala iba japonská režisérka Naomi Kawase, keď preberala Grand Prix za film The Mourning Forest.
Alain Delon nezabudol na Romy Schneider
Dobre spravila, lebo slávnostný večer akurátne doladila. Bola vážna, dojatá a dojímavá zároveň. „Som šťastná, že môžem robiť filmy. Aj keď je to veľmi ťažké, skoro také ťažké, ako žiť,“ vravela v rovnakom tóne, v akom nakrútila svoj kontemplatívny film. „To, čo nám dodáva silu, nemusí byť nič viditeľné. Stačí aj vietor, svetlo, alebo spomienka na človeka, ktorého ste kedysi stretli.“
Pre Francúzov to však vrcholným číslom nebolo. Na to musel prísť Alain Delon. Pred dvoma rokmi vyhlasoval, že ho žiť viac nebaví a že vo filme už nemá čo povedať. Niečo sa však zmenilo, Delon sa znovu ukázal a celý festival sa nadšene usmieval a s každým sa zdravil. Na záver prišiel odovzdať cenu pre najlepšiu herečku.
Odísť by však nemohol, keby nespomenul herečku - legendu: „Prosím vás o dvadsaťpäťsekundový potlesk pre Romy Schneider. Zomrela presne pred 25 rokmi.“
Ceny z Cannes
Zlatá Palma
4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, réžia Cristian Mungiu, Rumunsko
Grand prix
The Mourning Forest, réžia Naomi Kawase, Japonsko
Najlepšia réžia
Julian Schnabel, Skafander a motýľ, Francúzsko
Najlepší scenár
Fatih Akin, The Edge Of Heaven, Turecko/Nemecko
Najlepšia herečka
Jeon Do-Yeon, Secret Sunshine, Južná Kórea
Najlepší herec
Konstanin Lavronenko, Vyhnanstvo, Rusko
Cena 60. narodenín festivalu v Cannes
Gus Van Sant, USA
Cena poroty
Persepolis, réžia: Marjane Satrapi a Vincent Paronnaud, Francúzsko,
Stellet Licht, réžia: Carlos Reygadas, Mexiko
Zlatá kamera
Medúzy, réžia: Etgar Keret, Shira Geffen, Izrael
