Rodičia chceli mať zo syna kňaza, tak František Čech nastúpil do saleziánskeho seminára v Brne. Tam ho v jednu noc roku 1951 zastihla Akcia K. Teroristické prepadnutie všetkých kláštorov a rádov komunistickými komandami. Nasledovala internácia, vojna v PTP, bane na Ostravsku, rodičia odmietali v tom čase vstúpiť do družstva.
Cesta ku kňazskému povolaniu bola uzavretá. František sa prihlásil na štúdium réžie na DAMU. Mal papiere, že je baník, tak ho prijali. V škole bol najstarší, spolužiakmi mu boli napríklad Jan Kačer a generácia neskoršieho Činoherného klubu. Prijal výzvu svojho pedagóga Ivana Vyskočila a režíroval prvé hry v avantgardnom Divadle na Zábradlí.
Politický profil a hlboká viera rodáka z Veselí nad Moravou ho celý umelecký život nechali kočovať po oblastných divadlách, kde vytváral pokorne podivuhodné predstavenia. Jeho inscenácia Tajovského Ženského zákona patrí dodnes medzi neprekonané.
Divadelná veda splatila dvanásť rokov po jeho smrti dlh vydaním knihy Taťjány Lazorčákovej Divadelní mise Františka Čecha.
