Sociálne a politické podmienky sú všadeprítomné, ale režisér Cristian Mungiu vraví, že nechcel robiť politický film. Rozprával o generácii, ktorá vtedy žila a ktorá má na režim svoje vlastné, zvnútornené spomienky. „Príbeh vyšiel z takej veľmi osobnej skúsenosti, že sa ani nedá porovnať s ostatnými. Ale keď som ju napokon rozprával, ukázalo sa, že také zážitky máme viacerí. Niektoré boli dokonca hrôzostrašné,“ vraví.
Rozhodnutie o potrate komplikoval zákon z roku 1966 - v Rumunsku bol zakázaný, aby rástol počet pracovnej sily. „V triedach bolo zrazu 36 detí, a v tej mojej nás bolo sedem Cristianov. Ani mená nestačili na toľko detí. Potrat stratil svoj morálny kontext. Ženy ním prejavovali svoj odpor k režimu.“
Veci typické pre nešťastnú éru vo filme sú, ale nie okaté a v prvom pláne. Mungiu vraví: „Koncentrovali sme sa na emóciu a pravdivosť.“
Autor: kk
