BRATISLAVA 6. júna (SITA) - Jeden z najvšestrannejších hudobníkov súčasnosti Prince sa narodil 7. júna 1958 ako Prince Rogers Nelson v americkom Minneapolise. Jeho otec John L. Nelson bol skladateľom a hral na klavír v džezovom triu s názvom The Prince Rogers Trio. Práve odtiaľ pochádza krstné meno jeho syna. Matka Mattie bola speváčka. O Princovom etnickom pôvode koluje množstvo mýtov - mnohé z nich pritom šíri on sám. Ten najrozšírenejší hovorí, že sa narodil čiernemu otcovi a bielej matke. To neskôr podporil aj dnes už kultový film Purple Rain (1984). Podľa jedného z rozhovorov pre časopis Rolling Stone boli obaja jeho rodičia afro-amerického pôvodu, pričom otec mal talianskych predkov a matka bola Afro-američanka v pravom slova zmysle, keďže jej v žilách kolovala aj krv pôvodných obyvateľov Ameriky. Po narodení jeho sestry Tiky Evene v roku 1960, sledoval Prince postupný rozpad manželstva jeho rodičov. Po ich rozvode prežíval veľmi komplikovaný vzťah s nevlastným otcom, čo ho prinútilo odísť z domu. Krátko žil s otcom, ktorý mu kúpil jeho prvú gitaru. Neskôr sa nasťahoval k susedom - Andersonovcom, ktorých syn Andre sa stal jeho veľmi dobrým priateľom. Andre neskôr začal používať meno Andre Cymone. Spolu s Princovým bratancom Charlesom Smithom založili na nižšej strednej škole kapelu Grand Central. Spočiatku bol len bežným členom prevažne inštrumentálnej kapely, ktorá hrávala v kluboch a na večierkoch v Minneapolise a jeho okolí. Časom sa však jeho muzikantské schopnosti natoľko zlepšovali, že začal pre skupinu pripravovať aranžmány a postupne sa stal jej frontmanom. Na strednej škole sa Grand Central zmenila na Champagne a začala hrať vlastné skladby ovplyvnené hudobníkmi ako Sly Stone, James Brown, Jimmy Page alebo Jimi Hendrix. V roku 1976 začal s producentom Chrisom Moonom pracovať na deme. Pod patronát si ho vzal Owen Husney, s ktorým ho zoznámil Moon. Husney začal s pokusmi kontaktovať veľké nahrávacie spoločnosti a Princa predstavoval ako hviezdu budúcnosti, čo vyústilo do boja medzi vydavateľstvami, ktorý napokon vyhralo Warner Bros. Records. Ponúkli mu totiž slobodu v tvorbe a nahrávaciu zmluvu.
Roky 1975 až 1981 v Princovej kariére poznamenala kontroverzia. Jeho debutový album For You vydalo Warner Bros v roku 1978. Väčšinu piesní na platni napísal i naspieval sám Prince, s výnimkou Soft and Wet (hudba: Prince, text: Prince a C. Moon). Počnúc albumom For You si preto môžu poslucháči na každom obale prečítať text: Produced, Arranged, Composed and Performed by Prince, teda: Produkoval, aranžoval, zložil a naspieval Prince. Album sa predával celkom slušne, i keď dosiahol len na spodné priečky Billboard 200. V roku 1979 založil Prince svoju prvú sprievodnú kapelu s basgitaristom Andre Cymonom, klávesákmi Mattom Finkom a Gayle Chapmanom, bubeníkom Bobbym Z a gitaristom Dezom Dickersonom. Úmyselne zložil multirasovú kapelu, v ktorej hrali muži i žena. Druhý - eponymický album nahral tiež zväčša sám. Tak, ako debut, dosiahol aj album Prince do Billboard 200. Vzišli z neho dva r'n'b hity Why You Wanna Treat Me So Bad? a I Wanna Be Your Lover. Obe piesne predstavil spolu s kapelou 26. januára 1980 vo vysielaní TV show American Bandstand.
So svojou výškou 157 centimetrov na seba pútal pozornosť v prvom rade farebným oblečením a topánkami a čižmami na vysokých opätkoch. Keď sa ho potom novinári pýtali, prečo nosí vysoké topánky, povedal len, že sa mu páči, ako v nich vyzerá. V prvých rokoch svojej kariéry sa rád obliekal vyzývavo. Bol známy aj priamočiarou prezentáciou svojej sexuality na pódiu, čo ľudí veľmi skoro priviedlo k otázkam o jeho sexuálnej orientácii. V roku 1981 si spôsobil nepríjemnosti ako predskokan Rolling Stones v losangeleskom Coliseum. Fanúšikovia ho vtedy zahádzali smeťami, keď sa objavil na pódiu v spodnej bielizni a dlhom vojenskom kabáte. V tú noc ho s pískaním a bučaním vyhnali z pódia. Videonahrávku použil Prince neskôr v klipe k singlu Pop Life v roku 1985. V roku 1980 vydal s použitím originálnych demonahrávok album Dirty Mind. Gayle, ktorá mala pocit, že Princove texty plné sexu sa nezhodujú s jej náboženským presvedčením, na pódiu vystriedala Lisa Coleman. Práve album Dirty Mind sa preslávil svojím materiálom nabitým sexualitou. V roku 1981 vydal album Controversy s rovnomenným pilotným singlom, ktorý prvý raz dobyl medzinárodné hitparády. V októbri 1981 zaspieval v Saturday Night Live pieseň Party Up. Prince zároveň produkoval debutový album skupiny The Time a v nasledujúcom desaťročí spolupracoval so speváčkami Vanity, Apolloniou a Sheilou E. Napísal hity pre Sheenu Easton alebo skupinu The Bangles. Jeho piesne sa stali hitmi v prevedení interpretov ako Chaka Khan, Tom Jones a The Art of Noise, Sheryl Crow alebo Sinéad O'Connor. Sinéadina prerábka Princovej skladby Nothing Compares 2 U z albumu The Family dosiahla obrovské úspechy v deväťdesiatych rokoch.
V osemdesiatych rokoch hrala s Princom skupina The Revolution a v deväťdesiatych New Power Generation. Pri rôznych príležitostiach spolupracoval so slávnymi džezovými a funkovými hudobníkmi ako Miles Davis, Larry Graham, George Clinton a Maceo Parker. Počas svojej kariéry nahrával aj s Ani DiFranco, Madonnou, Kate Bush, Rosie Gaines, Carmen Electra, Gwen Stefani, Chuckom D, Angie Stone, Chakou Khan a Sheryl Crow. V roku 1982 vydal dvojalbum 1999, ktorý zaznamenal obrovský úspech v USA aj v zahraničí a na celom svete sa ho predalo viac ako tri milióny kópií. Titulná pieseň bola protest-songom proti rozširovaniu nukleárnych programov a stala sa jeho prvým medzinárodným hitom v Top 10. S piesňou Little Red Corvette sa pridal k Michaelovi Jacksonovi a Lionelovi Richiemu ako člen prvej skupinky "čiernych umelcov," ktorí sa objavili na MTV a singel Delirious sa prebojoval do prvej desiatky Billboard Hot 100. Šiesty album Purple Rain predal v USA vyše13 miliónov kópií a strávil 24 po sebe nasledujúcich týždňov na vrchole Billboard 200. Rovnomenný film zarobil len v USA viac než 80 miliónov dolárov. Zostal však jediným Princovým filmovým úspechom, napriek jeho účinkovaniu v snímkach Under The Cherry Moon (1986) a Graffiti Bridge (1990). Tie totiž narazili na nezáujem verejnosti a výsmech kritiky. Dve piesne z Purple Rain: When Doves Cry a Let's Go Crazy sa vyšplhali na vrchol americkej singlovej hitparády a stali sa celosvetovými hitmi a titulná pieseň sa dostala na druhú priečku Billboard Hot 100. Zároveň mal tak Prince v hre najlepší film, najlepší singel a najlepší album v USA a v roku 1984 získal Oscara za najlepšiu filmovú pieseň. Album sa umiestnil v Top 100 Päťstovky najlepších albumov všetkých čias podľa časopisu Rolling Stone, ktorý publikovali v roku 2003. V roku 1985, po americkom turné Purple Rain Tour, sa vzdal živého vystupovania a vyrábania klipov k nasledujúcemu albumu Around the World in a Day. V roku 1986 vydal album Parade - ako soundtrack k filmu Under The Cherry Moon. Nahrávka sa prepracovala na tretiu priečku hitparády albumov Billboard 200 a na druhú priečku hitparády r'n'b albumov. Pilotný singel Kiss ovládol Billboard Hot 100. V tom istom čase sa na druhom mieste rovnakého rebríčka umiestnila pieseň Manic Monday, ktorú Prince napísal pre skupinu The Bangles pod pseudonymom Christopher. Dvojalbum Sign "peace" the Times, ktorý vyšiel v roku 1987, dosiahol prvú desiatku Billboard 200 a vyslúžil si pravdepodobne najväčšie uznanie kritiky v jeho kariére. Po vydaní albumu nasledovalo rovnomenné turné po Európe, na ktorého konci Prince rozpustil skupinu The Revolution. Rok 1987 priniesol možnosť, že dve najväčšie hviezdy tých čias sa stretnú a naspievajú dueto. Michael Jackson navrhol Princovi, aby si s ním zaspieval na jeho novom albume Bad (1987). Princovi sa táto myšlienka zapáčila a súhlasil. Nezhodli sa ale v texte ani hudbe a Prince z projektu odstúpil. V roku 1987 Prince nahral The Black Album, ale napokon ho oficiálne nevydal. Nahrávka kolovala v undergroundových hudobných kruhoch až do vydania v roku 1994. Album Lovesexy z roku 1988 bol spirituálnou odpoveďou na temný The Black Album. Bol však sklamaním. Potvrdilo to aj nadväzujúce americké turné The Lovesexy Tour. Straty si ale Prince kompenzoval európskou a japonskou časťou turné. V roku 1989 nahral soundtrack k filmu Batman, s ktorým sa vrátil na vrchol americkej hitparády albumov. Album Diamonds and Pearls z roku 1991 priniesol Princovi úspech v hitparádach s piesňou Cream. Album znamenal aj debut jeho novej skupiny New Power Generation s raperom Tonym M, vokalistkou Rosie Gaines, bubeníkom Michaelom Blandom, gitaristami Leviom Seacerom a Kirkom Johnsonom, basgitaristom Sonnym T a klávesákom Tommym Barbarellom. Princov dvanásty album, ktorého názov kritici uvádzali ako The Love Symbol Album, dosiahol najlepšiu desiatku americkej hitparády albumov. V roku 1993 si zmenil meno na kreslený symbol, ktorý vznikol spojením symbolov muža a ženy. Keďže sa tento "symbol" nedal vysloviť, v médiách ho často označovali ako The artist formerly known as Prince, teda Umelec v minulosti známy ako Prince, skratkou TAFKAP, alebo jednoducho The Artist, čiže Umelec. Na žiadosť vydavateľstva v roku 1993 vydal troj-CD najväčších hitov s názvom The Hits/The B-Sides. Prvé dva disky predávali aj samostatne ako The Hits 1 a The Hits 2. Na albume sa nachádzali aj dovtedy ťažko zohnateľné B-strany singlov a niekoľko nevydaných nahrávok. Ako pilotný singel vybrali novú pieseň Peach. Album ani pieseň však nezaznamenali ani zďaleka také úspechy ako vydavateľstvo predpokladalo.
Zmenu jeho mena vysvetľujú udalosti, ktoré v roku 1994 predchádzali vydaniu albumu The Gold Experience. Vtedy totiž prebiehala "vojna" medzi ním a vydavateľstvom Warner Bros. o umeleckú a finančnú kontrolu nad jeho tvorbou. V tom čase sa na verejnosti objavil so slovom SLAVE - otrok, napísanom na líci. "Prvý krok, ktorý som musel urobiť k svojej emancipácii, bola zmena mena z Prince na "Symbol". Prince je meno, ktoré mi dala moja matka pri narodení a Warner Bros. si ho vzali, spravili z neho značku a používali ho ako marketingový nástroj. Spoločnosť vlastní meno Prince a všetku hudbu, ktorá sa s ním spája. Narodil som sa ako Prince a tak som si nemohol vziať iné meno. Jedinou prijateľnou náhradou bol pre mňa tento symbol," vysvetlil okolnosti zmien.
V roku 1994 sa jeho prístup k vydávanému materiálu úplne zmenil. Začal chrliť albumy jeden za druhým, čím sa chcel čo najskôr vymaniť spod zmluvy s Warner Bros. Vydavateľstvo podľa neho obmedzovalo jeho umeleckú slobodu tým, že nástojilo na zriedkavejšom vydávaní albumov. Okrem toho, podľa neho nerobili dosť pre propagáciu jeho tvorby. V roku 1994 vyšiel album Come s novým materiálom, aj dovtedy nevydaný The Black Album z roku 1987. Come sa stal jeho najslabšie predávaným albumom s necelým pol miliónom predaných nosičov. Prince však nástojil na súčasnom vydaní ďalšieho albumu The Gold Experience pod jeho "symbolom", no vo Warner Bros. to odmietali. Ako prvý singel z neho vydali ešte v roku 1994 pieseň The Most Beautiful Girl in the World. Singel sa dostal na tretiu priečku U.S. Billboard Hot 100 a na prvé miesto hitparád v mnohých ďalších krajinách. Napriek tomu ale Warner Bros. naďalej odmietal vydanie albumu s obavami zo slabého predaja. The Gold Experience napokon vyšiel až v septembri 1995 a podarilo sa mu prebojovať do prvej desiatky Billboard 200. Jeho posledným albumom s novým materiálom pod značkou Warner Bros. bol Chaos And Disorder z roku 1996. Zároveň bol jedným z najmenej úspešných. Veľkého návratu sa Prince dočkal neskôr v tom istom roku, keď bez ďalších záväzkov voči Warner Bros. vydal album Emancipation. Nahrávka vyšla pod jeho vlastnou značkou NPG Records a distribuovalo ju EMI. Emancipation bol jeho prvým albumom, na ktorom sa nachádzali coververzie. V roku 1998 vydal štvordiskovú kolekciu nevydaných nahrávok s názvom Crystal Ball. V roku 1999 v spolupráci s Arista Records vydal album Rave Un2 the Joy Fantastic. Warner Bros. vydal aj kolekciu nevydaných nahrávok s názvom The Vault: Old Friends 4 Sale (1999), čím Prince uzavrel svoju minulosť s týmto vydavateľstvom. S vydaním albumov One Nite Alone... (2002) a One Nite Alone... Live! (2002) sa rozlúčil so "Symbolom" a vrátil sa k svojmu menu Prince.
Na začiatku februára 2004 Prince vystúpil počas udeľovania cien Grammy s Beyoncé Knowles. Spolu zaspievali v úvode šou zmes piesní Purple Rain, Let's Go Crazy, Baby I'm a Star a jej Crazy in Love. Nasledujúci mesiac sa stal členom Rock'n'rollovej siene slávy. V apríli 2004 vydal album Musicology, ktorý bol výsledkom jednoalbumovej zmluvy s Columbia Records. Tento album sa stal jedným z jeho najúspešnejších, pričom bol jeho najväčším komerčným úspechom od vydania Diamonds and Pearls (1991). Získal zaň dve ceny Grammy - v kategórii najlepší mužský spevácky výkon v žánri r'n'b za pieseň Call My Name a Najlepší tradičný r'n'b spevácky výkon v titulnej piesni. V roku 2004 časopis Rolling Stone zaradil Princa na 28. miesto v stovke najvýznamnejších umelcov všetkých čias. V decembri toho istého roka ho čitatelia rovnakého časopisu označili za Najlepšieho speváka a jeho posledné úspechy za Najlepší comeback, i keď on sám tvrdil, že sa nemal odkiaľ vrátiť, lebo nikam neodišiel.
V apríli 2005 nahral gitaru do nového singla Stevieho Wondera So What The Fuss. Po hurikáne Katrina ponúkol pomoc nahraním dvoch nových piesní: S.S.T. a inštrumentálky Brand New Orleans. Jeho posledný album 3121 (2006) vyšiel pod značkou Universal Records. Nahrávka bola jeho prvým debutom na prvej priečke Billboard 200. V auguste roka 2006 vyšlo dvojdiskové CD Ultimate - jedno CD obsahuje hity a druhé rozšírené verzie a mixy, ktoré dovtedy neboli dostupné. V novembri ho uviedli do Britskej hudobnej siene slávy. Na začiatku mája tohto roka ohlásil špeciálne koncertné turné - 21 koncertov v Londýne. Sedem z nich mal odohrať v O2 Arene s kapacitou 20 000 divákov, pričom vstupenky na tieto koncerty stáli 31,21 britských libier (spolu s kópiou albumu), aby boli dostupné pre všetkých. Keďže sa ale lístky na sedem koncertov predali za 20 minút, pridal ďalších osem koncertov na rovnakom mieste. V júli 2007 by mal vyjsť jeho 24. štúdiový album s názvom Planet Earth.
V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch Prince prežil romániky s viacerými celebritami, ako Vanity, Sheila E, Carmen Electra, Kirstie Alley, Kim Basinger, Troy Beyer alebo Nona Gaye. Na Valentína v roku 1996 si ale vzal svoju vokalistku Mayte Garcia. Ich syn zomrel krátko po narodení a v roku 2000 sa rozviedli. O rok neskôr si vzal Manuelu Testolini, ktorá ale v máji 2006 podala žiadosť o rozvod.
Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.3121.com.
