BRATISLAVA 7. júna (SITA) - Slovenský herec Ivan Mistrík sa narodil 15. októbra 1935 v Bratislave. V rokoch 1949 až 1951 študoval herectvo na Štátnom konzervatóriu. V roku 1951 sa zamestnal ako kultúrnopropagačný referent v Slovnafte a v rokoch 1951 až 1952 bol členom Dedinského divadla v Bratislave. Následne v rokoch 1952 až 1953 pôsobil v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Tri roky vystupoval na doskách Divadla Nová scéna a v rokoch 1966 až 1982 bol členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Ako divadelný herec najčastejšie stvárňoval citlivých hrdinov, ktorí čelili nehostinnému svetu a trpkým osudom.
V divadle stvárnil Perdikana v Mussetovej hre S láskou sa neradno zahrávať, Knieža Myškina v inscenácii Tovstonogovovej dramatizácie Dostojevského románu Idiot, ale hral aj Trofimova v Čechovovom Višňovom sade a v prelomovom roku 1968 stvárnil Viktora Žiaranského v Maríne Havranovej od Ivana Stodolu. Mistrík predviedol svoje divadelné umenie aj ako Filip v Dürrenmattovom Kráľovi Jánovi či ako Miňo v Bukovčanovej dráme Sneh nad limbou. Medzi jeho vydarené postavy patril aj Marco Polo z roku 1975 v O´Neilovej hre Miliónový Marco a o rok neskôr prehovoril z pódia ako Lešč v Gorkého hre Poslední.
Od roku 1946 sa angažoval v Rozhlasovej hereckej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv. Jeho tvár spoznali televízni diváci vďaka desiatkam filmov. V televízii účinkoval od roku 1959, vytvoril asi sto postáv. Obdiv a uznanie si vyslúžil za stvárnenie postáv v Balade o Vojtovej Maríne (1964), inscenácii Mŕtvi nespievajú (1965) či Canarisovej krvavej hviezde (1966). Diváci ho prijali aj v inscenáciách Balada o siedmich obesených (1968), Portrét Doriana Graya (1969), Bašta (1969), Parížski mohykáni (1971), Vivat Beňovský (1975), Stroskotanie Danubia (1976), Útek zo Zlatej krajiny (1977), Stôl pre štrnástich (1978) a iných. Nezabudnuteľný bol jeho výkon vo filme Smrť sa volá Engelchen, Škandál v Melodias banke, Zojka a Valéria alebo Chlapec z majera.
V 50. rokoch vytvoril sériu filmov, ako napríklad Mladé srdcia (1952), Čert nespí (1956), Šťastie príde v nedeľu (1958), či Kapitán Dabač (1959). Rok 1960 odštartoval filmom Romeo, Julie a tma a pokračoval Vyšším princípom. Následne sa objavil na obrazovke vo filmoch Bílá oblaka (1962), Neděle ve všední den (1962), Polnočná omša (1962), Archimedov zákon (1964), Smrť prichádza v daždi (1965) a Zmluva s diablom (1967). Oko televízneho diváka ho mohlo zahliadnuť aj v Medenej veži z roku 1970 a vo filme Orlie pierko z roku 1971. V nasledujúcich rokoch sa predstavil ako nadporučík Andrejko v Živote na úteku (1975), doktor Husák vo filme Vojaci slobody I. a II. (1977), Kilián v Súkromnej vojne (1977), či Novák v Poéme o svedomí (1978). Na konci 70. a na začiatku 80. rokov natáčal filmy Sneh pod nohami (1978), Něco je ve vzduchu (1980) a Pomocník (1982). Jednou z jeho posledných filmových postáv bol Matej Halma z filmu Tušenie (1982).
Od roku 1977 bol držiteľom čestného titulu zaslúžilý umelec. Tragika, ktorú mal v tvári, postupne prenikala do celého jeho života. Deň aj hodinu svojej smrti si Ivan Mistrík vybral sám. Zomrel 8. júna 1982 v Bratislave na následky poranení, ktoré si spôsobil strelnou zbraňou.
V roku 1983 mu in memoriam na treťom ročníku Súťažnej prehliadky filmov a televíznych programov s bezpečnostnou tematikou Terezín 1983, udelili cenu za najlepší herecký výkon vo filme Pražská terčovnica (1982).
Ivan Mistrík bol dva razy ženatý. Jeho prvou manželkou bola Helena Kollátová, druhou Mária Klesniaková. Z prvého manželstva mal dvoch synov.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.osobnosti.sk, www.csfd.cz, www.wikipedia.org.
