Letný sobotný hardrockový večer na štadióne Artmedie za bratislavským Starým mostom odštartovali českí Kreyson s Ladislavom Křížkom za mikrofónom. Aj keď išlo len o ich štvrtý koncert po pätnásťročnej pauze, asi nebude príliš veľkým problémom znovu obnoviť kedysi početný tábor fanúšikov. Křížek bol totiž spevácky vo výbornej forme, kapela hrala ako hodinky a staré piesne majú aj po rokoch svoju kvalitu. Nemeckí Edguy vzápätí odohrali necelú hodinku melodického metalu, v akom pred dvadsiatimi rokmi kraľovali ich iní krajania - Helloween. Urobili tak však s vervou a profesionalitou, a tak sa na hlavné hviezdy večera čakalo v dobrej atmosfére.
Tie nastúpili pätnásť minút po jedenástej a odštartovali koncert hutnou Hour 1 z nového vydareného albumu Humanity. Nasledovala Bad Boys Running Wild z prelomovej platne Love At First Sting. Publikum s veľkým počtom osôb nežného pohlavia, poznajúc Scorpions predovšetkým ako majstrov balád, akoby v úvode nebolo príliš pripravené na fakt, že páni naživo nešetria decibelmi.
Zvuk hviezdy večera paradoxne nebol najvyváženejší, počiatočné rozpaky zažehnala až trojica pomalých vecí Send Me An An-gel, Always Somewhere (Meineho najväčší, ale nie jediný oriešok s intonáciou) a Holiday, kde si po akustickej časti zaspievalo aj publikum. Aj keď sú „škorpióni“ už dlhšie na cestách, kapela miestami nepôsobila úplne rozohrane.
Najmä pri niektorých nástupoch v pomalších veciach bolo cítiť isté vady na súhre, občas dokonca zavial mierny pocit neistoty. Omladená (aj keď už niekoľko rokov fungujúca) rytmika James Kottak za bicími a Poliak Pawel Maciwoda s basgitarou si zodpovedne plnila svoju úlohu prikladačov pod kotol v rýchlejších veciach ako Tease Me Please Me, Blackout či 321, a obaja si vystrihli aj „klasické“ hardrockové sóla s potrebnou dávkou vizuálnej prezentácie. Matthias Jabs dokazoval, že je brilantný sólista a Rudolf Schenker sa v rámci možností snažil zladiť riffy na svojich typických Flying V Gibsonoch s pohybovou šou, ale nedá sa povedať, že by to dokopy bolo v každej skladbe stopercentne presvedčivé.
Scorpions má však v každej situácii v talóne víťaznú kartu a tou je bezkonkurenčný repertoár. Záver bol vygradovanou prehliadkou najväčších hitov, kapela sa naplno rozbehla a diváci dostali to, prečo prišli. Mierny dáždik pri prídavkoch Wind Of Change, Still Loving You a Rock You Like A Hurricane pod pódiom len umocnil príjemnú letnú atmosféru súdržnosti. Kapela sa so Slovenskom definitívne rozlúčila peknou When The Smoke Is Coming Down z albumu Blackout.
Autor: MARIAN ZIMA (Autor je hudobný publicista)
