Český režisér a herec Jiří Menzel sa narodil 23. februára 1938 ako syn spisovateľa a scenáristu Jozefa Menzla. V roku 1962 ukončil štúdium filmovej réžie u Otakara Vávru na pražskej FAMU. Jeho filmárske začiatky sa spájajú s Krátkym filmom Praha. Od sedemdesiatych rokov sa venuje popri herectvu a filmovej réžii aj divadlu. Spolupracuje s pražským Činoherným klubom a Divadlom na Vihohradoch. Práve v spomínanom Činohernom klube režíroval inscenáciu Mandragora, ktorú uvádzali od roku 1965 do 1967. V Divadle na Vinohradoch pôsobil od januára 2000 do apríla 2003 ako umelecký riaditeľ.
Jiří Menzel patrí k najvýraznejším predstaviteľom českej novej vlny. Významná časť jeho tvorby sa spája s českým spisovateľom Bohumilom Hrabalom, ktorého poviedky a novely mu slúžili ako predlohy, podľa ktorých nakrútil svoje najúspešnejšie snímky. K sfilmovaniu prvej Hrabalovej poviedky Smrt pana Baltazara (1965) sa dostal vďaka svojim kolegom ako Jan Němec, Evald Schorm, Věra Chytilová či Jaromil Jireš, s ktorými nakrútil poviedkový film Perličky na dně (1965). V roku 1966 sfilmoval ďalšie Hrabalove dielo Ostře sledované vlaky, ktoré mu o dva roky neskôr prinieslo Oscara. Za komédiu Skřivánci na niti (1969) získal Zlatého medveďa. I keď ju nakrútil ešte na začiatku normalizácie, k divákom sa dostala až po revolúcii v roku 1989. V oboch medzinárodne úspešných filmoch sa v hlavnej úlohe predstavil český spevák Václav Neckář. Z Hrabalovho pera pochádzajú aj nezabudnuteľné snímky Postřižiny (1980) či Slavnosti sněženek (1983). Menzel videl v Hrabalovi dobrého a spravodlivého človeka. Hrabala i jeho dielo poznal ešte skôr, než začal vôbec jeho poviedky a novely nakrúcať. Ako uviedol Menzel v deň slovenskej premiéry jeho zatiaľ posledného filmu Obsluhoval som anglického kráľa (2006), Hrabal si nič nenamýšľal, ale ani nesúdil, len konštatoval, akí sme.
Jiří Menzel úspešne preniesol na plátno aj dielo bývalého českého prezidenta a spisovateľa Václava Havla Audience (1990). Vančurovu poetiku dokázal presvedčivo sfilmovať v dielach Rozmarné léto (1968) či Konec starých časů (1989). V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa preslávil svěrákovskými komediálnymi filmami Na samotě u lesa (1976) a Vesničko má středisková (1985), ktorý nominovali na Oscara. Zdeněk Svěrák sa ako scenárista podieľal aj na snímke Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1994). V roku 2006 nakrútil Menzel zatiaľ svoj posledný film Obsluhoval som anglického kráľa, za ktorý získal štyroch Českých levov a na filmovom festivale v Berlíne Cenu FIPRESCI. Popri celovečerných filmoch si veľký divácky ohlas získal aj prepis Nerudových Povídek malostranských (1981).
Jiřího Menzla poznajú diváci aj ako divadelného a filmového herca, ktorý stavia svoj prejav na nedramatickej, nepatetickej a civilnej dikcii a na geste, pričom mu nechýbajú rysy klaunovstva a komediantstva. Ako režisér nakrútil približne 30 snímok, avšak ako herec sa predstavil vo vyše 50 filmových úlohách. V role herca sa vraj cíti lepšie, pretože ako režisér má veľa zodpovednosti a strachu. Zahral si vo svojich filmoch Ostře sledované vlaky, Rozmarné léto či Skřivánci na niti, ale aj v známom muzikáli Kdyby tisíc klarinetů (1964), v snímke Juraja Herza Spalovač mrtvol (1968), v Obecnej škole (1991) Zdeňka Svěráka, ale aj vo filme Všichni moji blízcí (1999).
Jiří Menzel je držiteľom niekoľkých ocenení za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu. V roku 1990 mu na Medzinárodnom filmovom festivale v San Franciscu udelili Cenu Akiru Kurosawu za celoživotné dielo. O rok neskôr získal od francúzskej vlády znak dôstojníka Radu umenia a literatúry. V rokoch 1990 až 1992 bol vedúcim Katedry réžie na FAMU. V súčasnosti je členom americkej Akadémie filmových umení a vied, Európskej filmovej akadémie a Českej filmovej a televíznej akadémie.
Spracované podľa: www.csfd.cz, http://cs.wikipedia.org a www.osobnosti.cz.
