Keby sme žili v stredoveku, Tori Amos by určite upálili na hranici. Našťastie je teraz 21. storočie a ona je uznávanou hudobníčkou. Možno trochu excentrickou, ale na druhej strane jednou z najoriginálnejších postáv svetovej popmusic deväťdesiatych rokov.
Jej piatkový koncert v bratislavskej Expo Aréne potvrdil, že máme do činenia so speváčkou, ktorá popiera mnoho zákonov hudobného šoubiznisu. Napríklad aj takých, že pesničky musia byť jednoduché, aby si ich ľudia zapamätali. Tori robí presný opak – jej hudba je pre náročnejšieho diváka, ale napriek tomu si na jej bratislavský koncert našlo cestu mnoho fanúšikov.
Koncert odštartoval folkový predskokan Joshua Radin svojimi jemnými skladbami na spôsob Paula Simona. Publikum najviac reagovalo na jeho coververzie, z ktorých vynikla Dylanova Mama You Been On My Mind.
Tori Amos sa u nás zastavila v rámci svojho svetového turné k jej najnovšiemu albumu American Doll Posse a tomu prispôsobila svoj program. Začiatok koncertu bol v znamení najnovších pesničiek, z ktorých ihneď zarezonovala úvodná Bouncing Off Clouds. Vystúpenia 43-ročnej americkej speváčky sa v rámci tejto šnúry líšia tým, že na každom koncerte sa Tori navlieka do kostýmu jednej z piatich postáv, vytvorených na základe rôznych ženských charakterov, ktoré vymyslela v rámci posledného albumu. Do ktorej ženy sa prevtelila v Bratislave, môžeme hádať.
Pred kulisami, pripomínajúcimi veľký baldachýn, sa týčilo veľké piano Bösendorfer. Útla rusovláska ho ovládala spôsobom, ako kovboji krotia svoje kone. Ukázala, že je skvelou klaviristkou, ale aj speváčkou, čo sa prejavilo hlavne uprostred koncertu, keď zostala na pódiu sama a predviedla tichý blok pesničiek. Celý čas bola pánom situácie, dokonca aj keď vyhodila zo sály s nepublikovateľnými slovami ochrankára, ktorý sa s niekým naťahoval v hľadisku.
Táto Američanka je viac než obyčajnou pesničkárkou. Od zástupu sa odlišuje nielen tým veľkým pianom, ale hlavne schopnosťou skladať krásne a miestami aj drsné piesne, písané zo ženskej perspektívy. A tá nádherná ženskosť je z jej hudby cítiť. Okrem toho sa nespolieha sa len na svoje najväčšie hity ako Cornflake Girl, čo robí jej šou nepredvídanejšou, ale zato zaujímavejšou.
V jej hudbe na pomedzí alternatívy, popu a rocku cítiť aj stopy po klasickej hudbe. V rozhovore pre SME, ktorý bude publikovaný v najbližších dňoch, povedala, že nikdy nechcela skončiť pri vážnej hudbe, ale dala sa na súčasnú, aby sa mohla prihovárať ľuďom. A to sa jej v Bratislave jednoznačne podarilo.
