Štefan Kubík patrí k tým invenčným slovenským sochárom, ktorým nerobí problém dokonale narábať s priestorom, tvarom či samotným materiálom. Od vstupu do výtvarného diania v sedemdesiatych rokoch minulého storočia si vytvoril osobitú asociatívnu a metaforickú reč sôch. Mal za sebou dobré umelecké školenie v rezbárstve, a preto po celý život dôležitú úlohu v jeho výtvarnej tvorbe hralo drevo. Neoddeliteľnou súčasťou Kubíkovej tvorby bola systematická práca s kresbou. Kresliarske práce neboli len skicou alebo prípravou pre trojdimenzionálne artefakty, ale samostatným médiom so silným myšlienkovým nábojom.
Umelec sa narodil 3. februára v roku 1941 v Spišskom Podhradí. V rokoch 1960 - 1964 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu, odbor rezbárstvo u profesora Ludwika Korkoša a na Vysokej škole výtvarných umení a v rokoch 1964 - 1971 v Oddelení reliéfneho sochárstva u profesora Rudolfa Pribiša. Venoval sa kresbe, komornej sochárskej a monumentálnej tvorbe. Vystavoval na viacerých domácich a zahraničných výstavách. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach slovenských galérií, ale aj súkromných zbierkach v Rakúsku, Českej republike, Nemecku a USA. Zomrel 7.novembra 2006 v Bratislave.
Agentúru SITA informovali kurátorky Dagmar Srnenská a Xénia Lettrichová.
