BRATISLAVA 28. júna (SITA) - V súčasnosti pravdepodobne najznámejší balkánsky hudobník a skladateľ Goran Bregović sa narodil 22. marca 1950 v juhoslovanskom Sarajeve - dnes hlavnom meste Bosny a Hercegoviny, srbskej matke a chorvátskemu otcovi. Jeho rodičia sa ale rozviedli a on ostal žiť s matkou v Sarajeve. Otec bol dôstojníkom juhoslovanskej ľudovej armády.
Len z donútenia sa učil hre na husle v hudobnej škole, no v druhom ročníku ho vyhodili preto, že podľa učiteľov nemal talent. Jeho hudobné vzdelávanie teda pokračovalo učením s kamarátom, až kým mu matka nekúpila prvú gitaru. Zámer ísť na umeleckú školu stroskotal, keď jeho teta matke povedala, že je plná homosexuálov. Matka ho teda poslala na dopravnú školu a ako kompromis mu dovolila nechať si dlhé vlasy. Hneď po začatí štúdia sa pridal k školskej skupine Izohipse, v ktorej hral na basgitaru. Aj z tejto školy ho však vyhodili - tentoraz pre nevhodné správanie, lebo nabúral školský Mercedes. Potom začal chodiť na gymnázium, kde sa pridal ku skupine Beštije - znovu ako basgitarista. Keď mal 16 rokov, jeho matka odišla žiť na pobrežie a on sa musel o seba postarať sám. Zarábal si hraním v bare, prácou na stavbách a predávaním novín.
Na jednom z koncertov Beštije si ho všimol Željko Bebek a ponúkol mu miesto basgitaristu v jeho skupine Kodeksi, čo Goran prijal. V lete 1969 hrávali pre turistov v Dubrovníku, kde si ich všimol majiteľ istého neapolského klubu a ponúkol im prácu tam. Neskôr ich ale vyhodil, lebo chceli hrať progresívnejšiu hudbu a nie to isté, čo v Dubrovníku. Napriek tomu ale ostali v Neapole a hrávali ďalej. Po niekoľkých mesiacoch Goran vymenil basgitaru za gitaru a v roku 1970 hrali v skupine Kodeksi Goran Bregović, Željko Bebek, Zoran Redžić a Milić Vukašinović, ktorí sa neskôr stali členmi ďalšej skupiny Bijelo dugme. Na konci roka 1970 sa vrátili do Sarajeva a na jeseň 1971 začal Goran študovať na univerzite filozofiu a sociológiu. Čoskoro však so školou skončil. Približne v tom čase odišiel Milić Vukašinović do Londýna, takže Goran a Zoran začali hrať v skupine Jutro (Ráno). V nasledujúcich rokoch sa skupina menila a 1. januára 1974 zmenila názov na Bijelo Dugme (Biela gombička). Skupina bola až do rozpadu v roku 1988 jednou z najvplyvnejších juhoslovanských hudobných formácií. V čase, keď Bijelo Dugme končili svoju kariéru, dostal sa Goran k filmovej hudbe. I keď jeho prvou prácou na filmovom soundtracku bola snímka Nije Nego (1978) v réžii Micu Miloševića, preslávil sa až v roku 1989, keď skomponoval hudbu k "rómskej epopeji" Emira Kusturicu Dom pre obesenca. Film i hudba dosiahli mimoriadne úspechy, čo viedlo Gorana a Emira k ďalšej spolupráci. Zložil hudbu k nasledujúcemu Kusturicovmu filmu Arizona Dream (1993). Nasledovala hudba k filmu Kráľovná Margot (1994) v réžii Patrica Chéreaua. Za Bregovićovu najúspešnejšiu spoluprácu s Kusturicom označujú kritici film Underground (1995). Ten sa však rodil tri roky a obaja umelci odvtedy nemajú záujem znovu spolu pracovať. Kľúčovú rolu v Undergrounde hrá dychová hudba Bobana Markovića. Bregovićove skladby v jej podaní sa stali evergreenmi a spopularizovali balkánsku hudbu po celom svete.
Po rozpade Juhoslávie pôsobil Bregović vo Francúzsku, Grécku, Turecku a Poľsku. Pracoval so židovsko-jemenskou speváčkou Ofrou Haza, Grékom Georgeom Dalarasom, tureckou interpretkou Sezen Aksu a poľskou speváčkou Kayah. V roku 2005 sa zúčastnil na troch veľkých rozlúčkových koncertoch formácie Bijelo Dugme.
V súčasnosti žije so svojou manželkou Dženanou Sudžuka a ich troma dcérami (Ema, Una a Lulu), v Paríži. Goran má aj dcéru Željku, ktorú priviedla na svet jeho priateľka z univerzitných čias. Vďaka nej sa Goran môže pochváliť aj svojou prvou vnučkou - Biancou.
Jeho zatiaľ poslednou prácou na soundtracku bola kontroverzná komédia Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa (2006).
Ako koncertný hudobník sa vrátil na pódiá v roku 1995. Po úspechu Undergroundu na festivale v Cannes sa vybral na turné po Grécku a Švédsku s desiatkou ľudových muzikantov, päťdesiatčlenným zborom a symfonickým orchestrom. Tak vzniklo teleso Wedding and Funeral Band, ktoré má v repertoári skladby z filmov Dom obesenca, Arizona Dream, Underground aj Kráľovná Margot (1994). Účinkuje na open-air festivaloch, vystupoval v Montreale, Chicagu, New Yorku, Soule. Na Námestí sv. Jána v Ríme hral pre vyše pol milióna divákov. Dnes tvorí Bregovićov Wedding and Funeral Band dychová sekcia z Belehradu, štvorica bulharských speváčok, pravoslávny mužský zbor, sláčiková sekcia z Poľska, perkusie, dirigent a zbormajster Ognjan Radivojević. Sám Bregović hrá na elektrickú gitaru.
Bregovićov koncert bude hudobným vyvrcholením XV. ročníka medzinárodného filmového festivalu Artfilm. Pôsobivú fúziu balkánskeho folklóru, pravoslávnej hudby, džezu a rocku si budú môcť vychutnať všetci návštevníci festivalu 29. júna v historickom centre Trenčína na Mierovom námestí.
Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.goranbregovic.co.yu, www.imdb.com.
xd;dm;pe
