BRATISLAVA 29. júna (SITA) - V detstve ho prezývali Bud, Frank Sinatra mu nepovedal ináč ako Mr. Mumbles - herec Marlon Brando. Legendárny Brando sa narodil 3. apríla 1924 v meste Omaha v americkom štáte Nebraska.
Marlon Brando junior prišiel na svet v rodine obchodníka Marlona a jeho manželky Dorothy. Jeho staršia sestra Jocelyn sa stala tiež herečkou. Herecký gén zdedili súrodenci po matke - amatérskej divadelníčke. Brandova druhá sestra Frannie sa uplatnila ako výtvarníčka. Obidve sestry opustili stredozápad a strmhlav sa vrhli na štúdium v New Yorku. Marlon ich kroky nasledoval. Utiekol tak pred svojím citovo slabšie založeným otcom. Herectvo bolo to jediné, v čom bol vraj naozaj dobrý a preto, keď ho vyhodili zo školy. Nezostávalo mu nič iné, ako divadelné dosky. Nemohol vstúpiť ani do armády, pretože si pri futbalovom zápase zranil koleno a kaliku v armáde nikto nechcel. Herectvo mal v krvi od malička, pretože v rodine dvoch alkoholikov to bola jediná cesta, ako získať pozornosť a lásku rodičov. "Obdivujem Marlonov talent, ale nezávidím mu bolesť, z ktorej sa zrodil," povedal kedysi Anthony Quinn Marlonovej prvej manželke Anne Kashfi.
Brando študoval v newyorskej škole drámy Erwina Piscatora. Jednou z jeho učiteliek bola aj členka známeho Yiddish Theatre Stella Adler, ktorej prístup priniesol do americkej divadelnej školy nové odkazy.
Brando debutoval na Broadway presne 19. októbra 1944 v hre I Remember Mama. Aj keď Brando začínal v divadle, koncentroval sa skôr na film. Slávnej Broadway dal "adieu" v roku 1949 a aj keď ho za jeho rozhodnutie mnohí kritizovali, Marlon ho obhájil. Svoj neskrotný talent predviedol vo filme už v 60. rokoch. Vtedy ešte netušil, že jeho výkony budú znamenať pre všetky ďalšie herecké generácie obrovskú výzvu a prinesú mu obdiv miliónov divákov.
Vo filme debutoval v roku 1950. Išlo o snímku Freda Zinnemanna - Muži. Do pozornosti sa ale dostal skôr vďaka postave Stanleyho Kowalského vo filmovej verzii diela Tennesseeho Williamsa - Električka zvaná túžba z roku 1951. Za výkon ho o rok neskôr nominovali na Oscara. Brando priniesol na obrazovku nový druh realizmu. Nasledovali filmy Viva Zapata! (1952), Julius Caesar (1953), Desirée (1954), Sayonara (1957) a iné. Práve v rokoch 1951 až 1954 spravil v americkej kinematografii revolúciu. Jeho herecké umenie, ako aj životný štýl sa snažili napodobniť James Dean, Paul Newman aj Steve McQueen. "Všetci sme Brandovými deťmi," povedal na jeho adresu Jack Nicholson v roku 1972. Brando sa stal skutočným krstným otcom amerického herectva. Iba jemu sa totiž podarilo do roku 1955 štyrikrát za sebou získať nomináciu na Oscara. V roku 1955 ho konečne dostal za film V prístave (1954).
Okrem herectva koketoval aj s réžiou. Film Jednookí dolníci (1961), ktorý nielen režíroval, ale vznikol aj pod hlavičkou jeho produkčnej spoločnosti Pennebaker Productions. Pôvodne ho mal režijne pripraviť Stanley Kubrick, no napokon sa nezhodli. V 60. rokoch nasledovali filmy Vzbura na Bounty (1962), Morituri (1965) a Grošovaný kôň (1966). Niektoré z nich boli ale poriadne prepadáky. Jeho kariére nepomohol Ošklivý Američan (1963), Štvanica (1966) ani Odrazy v zlatom oku (1967). Úplný debakel znamenali filmy Rozprávka na dobrú noc (1964), Grófka z Hongkongu (1967) a Noc budúceho dňa (1968).
Brando sa zapojil aj do boja za práva Afroameričanov. V roku 1968 sa objavil na zhromaždení organizácie Black Panther, čo mu v kritických rokoch nevynieslo veľa slávy. V juhovýchodných štátoch USA bolo na jeho filmy de facto uvalené embargo. Od roku 1969 až do roku 1972 mu nevyšiel žiadny film. Potom sa ocitol v Ostrove v ohni (1969) a v roku 1972 hral v Krstnom otcovi. To bol druhý a posledný film, ktorým si zabezpečil Oscara. Zahral si aj vo filme Posledné tango v Paríži (1972). V 80. a 90. rokoch sa zviditeľnil filmami Nováčik (1990), Don Juan DeMarco (1995) a neskôr v roku 2001 filmom Kto z koho.
Jeho úspešnú kariéru poznačili psychické problémy, obezita a konflikty s deťmi. Na sklonku života sa utiahol. Brando vedel, že aj keď jeho legenda bude žiť ďalej, jeho koniec sa blíži. Preto si detailne napísal scenár vlastného pohrebu. V lete 2004 mal začať natáčať film Brando a Brando ale 1. júla 2004 zomrel.
Filmový velikán bol trikrát ženatý, oficiálne má päť, neoficiálne až sedem detí.
SPRACOVANÉ PODĽA: imdb.com, csfd.cz.
