TRENČÍN 30. júna (SITA) – Poľský režisér Roman Polanski si dnes večer prevezme v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Zlatá kamera. Na Medzinárodnom filmovom festivale Artfilm za zúčastnil prvý raz. Ako povedal na dnešnej tlačovej konferencie, vždy je uspokojivé získať cenu, ktorá znamená, že si jeho prácu cenia. „Ale na druhej strane, keď dostanem cenu za celoživotné dielo a nie za konkrétny film, mám taký pocit, ako keby sa ma chceli zbaviť,“ dodal s tým, že zatiaľ nie je pripravený skončiť so svojou prácou.
V súčasnosti sa Polanski pripravuje na nakrúcanie nového filmu o výbuchu sopky Vezuv v Pompejach. Prvá klapka by mala padnúť vo februári. Ide o triler podľa románovej predlohy Roberta Harrisa, ktorá bola preložená do vyše 30 jazykov, vrátane slovenčiny. Polanski siahol prvý raz po materiáli z obdobia prvého storočia po Kristovi, ktorý sa venuje úplne obyčajným ľuďom, ktorí v tom čase žili. Na internete sa už objavili aj mená údajných protagonistov, Polanski však tieto informácie vyvrátil. Už na tlačovej konferencii na festivale v Cannes spomenul, že novinári majú problém s internetom, kde nachádzajú informácie, ktoré si neoveria a podávajú ďalej. „Informácia začne žiť svojím vlastným životom. Je to ako snehová guľa, ktorá sa postupne nabaľuje,“ uviedol. Pred samotným nakrúcaním ho čaká ešte veľa práce. Roly ešte neobsadil, avšak najradšej má anglických hercov. Podľa Polanskeho existujú vo Veľkej Británii katalógy tisícok hercov, z ktorých je každý minimálne dobrý.
Roman Polanski mal výborné podmienky pre rozvoj svojho talentu už na filmovej škole v Lodži. Študovať na nej bolo privilégium, mal prístup aj k filmom zo zahraničia, ktoré bežní ľudia nemohli vidieť a politické názory študentov boli v tom čase tolerované. „Škole som veľmi vďačný, pretože všetko, čo som v živote dosiahol, som dosiahol vďaka nej. Talent sa naučiť nedá, ale profesia a techniky sa dajú naučiť,“ prezradil Polanski. Základom výučby bolo fotografovanie. „Mohli ste prepadnúť zo všetkého, ale keď ste prepadli z fotografovania, tak vás vyhodili zo školy. Fotografiou sa všetko začína a musíte rozumieť, že film je 24 fotografií za sekundu,“ vysvetlil princíp štúdia. Po fotografiách začal nakrúcať troj- a desaťminútové krátke snímky. Najdôležitejšie však boli školské schody, na ktorých sa stretávali a diskutovali. Bola to škola v škole, ktorá mu dala veľa skúseností a možnosť experimentovať.
Roman Polanski vyrastal v krakovskom gete, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a vojnu prečkal potulkami po poľskom vidieku. Vždy myslel na to, že jedného dňa nakrúti film, ktorý sa bude zaoberať týmto obdobím. Veľmi ťažké však bolo pre neho nájsť nejakú tému. „Chcel som urobiť film, ktorý by sa zaoberal touto témou, ale nechcel som, aby to bola autobiografia alebo niečo príliš osobné,“ povedal. Do Oscarom ovenčenej snímky Pianista (2002) vložil všetky svoje skúsenosti, ktoré si z tých čias pamätal. „Film nie je o mne, ale mnohé scény vo filme sú presne také, aké si ich pamätám,“ spresnil.
Polanski sa v súčasnosti radšej venuje adaptáciám, pretože na písanie scenárov nemá čas ani energiu. „Som lepší v robení filmov, ako v písaní a myslím si, že je napísaných tak veľa dobrých kníh, že je škoda neadaptovať ich a neurobiť z nich filmy,“ dodal.
