BRATISLAVA 4. júla (SITA) - Kontroverzná mexická maliarka Frida Kahlo sa narodila 6. júla 1907. Svet si preto tento rok pripomína sté výročie jej narodenia. V rodnom liste mala uvedené ako rodné meno Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón. Na svet prišla v dome svojich rodičov, známom ako "Modrý dom" (La Casa Azul) v Coyoacáne, ktoré bolo v tom čase skôr menším, provinčným mestečkom blízko hlavného mesta - Mexika. Jej otec Guillermo Kahlo, rodený Carl Wilhelm Kahlo, sa narodil v Nemecku. Bol synom maďarského žida, zlatníka a maliara Jakoba Heinricha Kahla a Henriett E. Kaufmann. Fridin otec pricestoval do Mexika v roku 1891 ako 19-ročný a zmenil si meno. Do konca 30. rokov, keď sa v Nemecku vystupňoval nacizmus, Frida hláskovala svoje meno po nemecky, teda ako "Frieda" zo slova "Frieden" (mier). Jej matka Matilde Calderón y Gonzalez bola oddaná katolíčka s mexicko-španielskou krvou. Aj preto bola často podráždená z divokých hier, ktoré sa Frida so sestrou Cristinou hrávali. Fridini rodičia uzavreli manželstvo krátko po smrti prvej manželky Fridinho otca. Tá skonala počas druhého pôrodu. Spoločné šťastie ale nenašli. Napriek tomu mali spolu štyri dcéry. Frida sa narodila ako tretia v poradí, pričom mala ešte dve nevlastné sestry. Aj keď vyrastala vo svete žien, bližšie mala po celý život k otcovi.
V roku 1910, keď mala Frida len tri roky, začala sa Mexická revolúcia. V jej zápiskoch sa uvádza, že Matilde občas pripravila pre hladných revolucionárov niečo pod zub. Ako rok narodenia neskôr Kahlo uvádzala rok 1910. Cieľom bolo, aby si ju ľudia priamo spojili s revolučnými udalosťami.
Keď mala šesť rokov, dostala detskú obrnu, ktorá spôsobila, že ľavú nohu mala vždy chudšiu a slabšiu. Túto deformáciu si skrývala pod dlhé sukne. Ako dievča trénovala box, ale bola aktívna aj v iných športoch. V roku 1922 sa zapísala na jednu z najlepších mexických škôl. Keď sa zamilovala do vodcu gangu Alejandra Gómeza Ariasa, stala sa tiež jeho členkou. V tomto čase sa často stretávala s obrazmi násilia v uliciach.
V septembri 1925 havaroval autobus, v ktorom cestovala. Mala 18 rokov a celý život pred sebou. Po ťažkom zranení sa musela vyrovnávať s novou absolútne traumatizujúcou skutočnosťou. Mala zlomenú chrbticu, kľúčnu kosť, rebrá, panvu, pravú nohu mala dokonca zlomenú na jedenástich miestach, lekári potvrdili aj pomliaždenie a dislokáciu pravého chodidla a ramena. Železné zábradlie jej prerazilo brucho a maternicu, čo spôsobilo jej neplodnosť. Kým aspoň relatívne vyzdravela, zahojili sa jej zlomeniny a bola schopná opäť sa postaviť na nohy, prežila týždne plné ukrutnej bolesti, nielen fyzickej. Podstúpila asi 35 operácií, no jazvy na duši jej už nezacelili.
Práve nehoda a náhoda z nej spravili maliarku. Pripútaná na posteľ, Frida odvrátila zrak od štúdia medicíny a vrhla ho na paletu, štetec a plátno. Hýbať sa veľmi nemohla, no maľba jej bola blízka už tým, že takto vedela vyjadriť svoje pocity. Matka jej nechala vyrobiť špeciálny stojan na plátno tak, že mohla maľovať priamo z postele, otec jej zasa venoval svoju sadu olejových farieb a štetcov. Z malieb Fridy Kahlo väčšinou cítiť veľkú osobnú bolesť, zachytávala na nich svoje pocity z nevydareného manželstva, bolestivých potratov, operácií. Vytvorila 143 obrazov, 55 z nich sú autoportréty. Jej tvorbu do veľkej miery ovplyvnila mexická kultúra pre ktorú je taká typická dramatická symbolika a žiarivé farby. Často sa v nej objavujú aj kresťanské a židovské symboly. Kahlo často kombinovala prvky klasickej mexickej náboženskej tradície so surrealizmom.
Ako mladá sa zblížila so slávnym mexickým maliarom Diegom Riverom, ktorého obdivovala a ktorého požiadala, aby jej radil. Rivera okamžite spozoroval jej talent a mimoriadnu schopnosť prejaviť sa. Ich pracovný vzťah prerástol do súkromného a v roku 1929 sa napriek nevôli Fridinej matky vzali. V spoločnosti sa o nich často hovorilo ako o slonovi a holubici. Toto manželstvo bolo mimoriadne búrlivé. Obaja, Kahlo aj Rivera boli veľmi temperamentní a mali mnoho mileneckých pomerov. Frida sa netajila svojou bisexualitou a do povedomia sa dostala aj ako milenka komunistu Leona Trotského. Rivera jej vzťahy s inými ženami toleroval, avšak na Trotského žiarlil. Keď sa ale Frida dozvedela o manželovej nevere s jej mladšou sestrou Cristinou, odzbrojilo ju to. Dvojica sa rozviedla, no v roku 1940 sa znova zosobášili. Nič sa tým ale v ich vzťahu nezmenilo.
Zapálení sympatizanti komunizmu Kahlo a Rivera pomohli Trotskému po jeho vylúčení z Komunistickej strany. V podstate žil Trotský najskôr v Riverovom dome, potom v dome Fridy Kahlo. Do tohto obdobia sa datuje ich aféra. Potom sa s manželkou presťahoval do iného domu v Coyoacáne, kde ho zavraždili.
Pár dní pred svojou smrťou - 13. júla 1954, napísala Frida do svojho denníka: "dúfam, že odchod bude radostný, dúfam, že sa nikdy nevrátim späť - Frida." V úmrtnej správe sa ako dôvod uvádza pľúcna embólia, hoci existovali rôzne podozrenia, že sa predávkovala. Pitvu jej nikto nevykonal. S určitosťou sa však dá povedať, že celý rok pred smrťou bola veľmi chorľavá a pravú nohu jej od kolena dole amputovali v dôsledku gangrény. Rivera vo svojej autobiografii neskôr napísal, že deň Fridinej smrti bol pre neho najtragickejším momentom jeho života. Tiež ju označil za jeho namilovanejšiu časť. Urna s Fridiným popolom je vystavená v Modrom dome z ktorého je dnes múzeum.
Frida Kahlo bola umelkyňou, ktorá nemala obavy prejaviť vo svojich dielach bolesť a zraniteľnosť. Súčasníci ju oslavujú aj ako intelektuálku, sociálnu aktivistku a revolucionárku. Pri príležitosti 100. výročia jej narodenia otvorili v hlavnom meste Mexika spomienkovú výstavu s 350 prácami, vrátane 50 listov, viac ako stovkou fotografií umelkyne a zbierkou malieb, vystavených vôbec po prvý raz. Výstava zahŕňa aj rozprávanie o jej živote a vplyve na politiku a umenie.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.wikipedia.org, AP.
