Robert Bielik: Sansilia (úryvok)

28. Výstup na Mojžišovu horu

28. Výstup na Mojžišovu horu

- Nechceš si odpočinúť, miláčik? – počujem bratovu udychčanú otázku. Neprešli sme ani päťsto metrov a už si s Terezkou vedno zotierajú drobné kvapôčky potu.

- Kam to až ideme? – sťažka vydýchne Terezka. Má zaklonenú hlavu a pohľad s hrôzou upretý vysoko hore, kde mesačný svit vytvára z chrbta východnej steny prerušovaný zlatý ornament.

S istým rizikom priznám, že cieľ našej cesty je v nedohľadne, no hneď sa poponáhľam dodať, že iba fyzikálne, nie metaforicky. Vysokú stenu pred nami musíme prekonať v sedle, na ktoré ukážem prstom a odtiaľ už budeme mať vrchol priamo pred sebou.

- Nad sebou, – opravia ma jednohlasne manželia.

Apelujúc na ich katolícku identitu, zmienim sa o námahe a nepredstaviteľných príko­riach, akým museli čeliť tunajší pustovníci.

Nikto ma nestopol, čo nepripisujem zaujímavosti povedaného, ale stavu totálneho vyčerpania, ktorý zabraňoval mojim blízkym aj v tom najnepatrnejšom geste, smerujúcom k môjmu umlčaniu. Využijem situáciu a rozhovorím sa o niektorých asketických prakti­kách. Poviem, že napriek nespochybniteľnému úsiliu tunajších dobrodruhov patrí primát v autodeštrukčnej vynaliezavosti mníchom zo Sýrie.

Jeden v snahe potlačiť svoj sklon k putovaniu nosil taký ťažký náklad železa, že sa pohyboval len pomocou rúk a kolien, iný si postavil celu, ktorá ho nútila žiť v predklone. Dendriti vysedávali na stromoch, styliti na stĺpoch, pasúci sa žili v lesoch a živili sa ako divá zver, ďalší pobehávali po svete nahí, len s bedrovým pásom vyrobeným z tŕnia.

Najviac historických dokladov zostalo o živote Šimona Stylitu. Narodil sa koncom štvrtého storočia a pre svoj prehnaný asketizmus ho vylúčili z kláštora. Zo začiatku žil v akejsi nádrži, kde sa cez pôstne obdobie nechával zamurovať. K okovám mal pripevnený ťažký balvan a svedectvá dokladajú, že medzera medzi nimi a Šimonovou kožou bola zamorená červíkmi. Potom sa presťahoval na osemnásť metrov vysoký stĺp neďaleko Antiochie. Plošina na vrchu nemala ani dva štvorcové metre a Šimon na nej každý deň 1244 ráz padol na tvár. Zotrval tam okolo štyridsať rokov, potom zomrel.

- Potom zomrel? – opýta sa brat.

- Potom zomrel. – zopakujem.

- A prečo 1244 ráz? – opýta sa Terezka.

- Neviem.

- Potom zomrel? – overuje si brat a jeho zaoblené brucho sa ticho začína pohupovať zhora nadol.

- Potom zomrel – priečne prekrížim ruky na znamenie definitívneho konca, ale to sa už bratov nákazlivý smiech preniesol na všetkých a vytvoril dlhú uvoľňujúcu medzeru, v ktorej nebolo treba myslieť, lebo veci sa svojou absurditou vysvetľovali samy a zároveň akousi nevysvetliteľnou logikou samy do seba zapadali, lebo – ako sa mi vtedy videlo – keď pre nič iné, tak pre tento smiech, ktorý zaznel až po šestnástich storočiach od smrti toho čudného človeka, nevyšla jediná sekunda jeho neľudského úsilia nazmar.

- Tak ideme? – navrhne brat, čo je pre mňa natoľko povzbudivé, že mám tendenciu pripísať obrat v jeho myslení svätcovej milosti. Asi za hodinu sa dostaneme k drevenej búdke. Dvaja beduíni v nej predávajú čaj. Zdola prichádzajú ďalšie menšie skupinky a využívajú ich pohostenie. Jazyk beduínov sa mieša s angličtinou, dánčinou, francúzštinou a s naším jazykom, pričom každý rozpráva hlasno, aby v tej trme-vrme prekričal ostatných.

- Babylon, - povie brat a zvyšok svätcovej milosti spojený s pocitom silnej únavy spôsobí, že sa znovu podozrivo rozosmejeme.

- Ešte ďaleko? – opýta sa Terezka. Namiesto odpovede sa pozriem vysoko ponad ňu a Terezka už vie, že musíme vystúpiť ešte vyššie, pretože predná stena nám stále zabraňuje vidieť vytýčený cieľ.

Okolo prechádzajú beduíni a ponúkajú svoje ťavy vyčerpaným turistom. Moji blízki nezvádzajú dlhý boj. Víťazia, pretože odmietajú, pretože ich vnútorné rozpoloženie sa priblížilo k bodu, v ktorom fyzická únava navodí stav apatickej ľahostajnosti k bezvládnemu telu a to je prinútené vydolovať energiu zo svojich tajomných a – videné subjektívne – nevyčerpateľných zásob.

Chodník je čoraz strmší a kamenné schody nepravidelnejšie, kľukatia sa ako vlnovka na chrbte dlhočiznej vretenice a keď sa pozrieme pod seba, vidíme tú vretenicu rozsvietenú svetlom malých bateriek v rukách stúpajúcich.

Približne každých päťsto metrov si robíme prestávku. Pod nami svieti vretenica, nad nami mesiac. Stojíme uprostred tých dvoch svetiel, uprostred ticha medzi nimi, uprostred nás štyroch, akoby sme sa na chvíľočku stali jednou entitou, ktorá stúpa vyššie, pretože dolu pod sebou už všetko videla.

Za hodinu vchádzame do úzkej štrbiny. Vytvára ju rozčesnutá vysokánska stena, prejdeme jej vari stometrovým dnom a konečne máme vrchol pred sebou.

- Tam, - ukážem prstom.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  1. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  2. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  3. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  4. Rekonštrukcia v zime? Prečo nie?
  5. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  10. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  1. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 363
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 4 015
  3. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 419
  4. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 3 172
  5. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 2 561
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 2 521
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 2 376
  8. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 2 087
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 778
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 761

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

KOMENTÁRE

Danko to možno myslel dobre. Nech vysvetlí, ako presne

Naozaj Dankovi nik iný ako Volodin číslo nedal?

Neprehliadnite tiež

Na Vianoce padáme vyčerpaní pod stromček. Shina a Solovic sa pýtajú, či to stojí zato

Nahrávka Analemna hovorí o chvíľach, keď si zapíname plytký seriál.

RECENZIA

Už to nikto nečakal. Star Wars sú opäť na vrchole

Prístup nového režiséra je až rúhačský. Pozrite si naše hodnotenie.

ROZHOVOR

Dominik Hrbatý: Tenisti sú ako autisti, jeden telefonát im prehrá zápas

Náš tenisový šampión komentuje svoj zážitok z kina. Spoznal sa vo filme Borg/McEnroe.

Vymyslel magický realizmus z Karpát. Rankov má novú knihu

Kniha Miesta, čo nie sú na mape sa hrá s čitateľom. Oplatí sa to.