Zaujali vás vlani bližšie niektoré z nominácií na cenu Anasoft?
„Z nominovaných kníh som prečítal iba Mitanov román Zjavenie. Mitana patrí k tým slovenským autorom, ktorí ešte píšu o niečom. Nechcem tým povedať, že ostatné nominované knihy boli o ničom, jednoducho sa mi nedostali do rúk.“
Nedávno ste v rozhovore uviedli, že píšete iba na cestách. Kde ste napísali Sansiliu?
„V malej rybárskej dedinke Dahab na východnej strane Sinajského polostrova. Vtedy pred štyrmi rokmi som tam trávil celé leto a okrem písania som s neskrývaným zaujatím pozoroval život miestnych beduínov. Na Sinaj sa rád vraciam. Azda aj preto, že v sebe spája tri prírodné zložky, ku ktorým cítim silnú afinitu: more, púšť a hory.“
Mal by spisovateľ vyhrávať súťaže, byť známy ako futbalista?
„Súťažiť v umení je prinajmenšom sporné z jednoduchého dôvodu: umenie je kvantitatívne nemerateľné. Nemám nič proti literárnym súťažiam, ja som sa však nikdy na žiadnej nezúčastnil. Vo svete, v ktorom by som chcel žiť, sa nesúťaží.“
Našli ste si pri svojich potulkách a návratoch spôsob, ako byť doma prorokom a v cudzine sebou samým?
„Éra prorokov – myslím najmä tých rozohnených apoštolov -izmov z posledného storočia – je, chvalabohu, nenávratne preč a stať sa samým sebou je úloha na celý život, či ako by povedali Indovia na celé eóny inkarnácií.“
Koľko času z roka strávite na Slovensku? Neuvažovali ste o napísaní prózy z domáceho prostredia? Je tu málo podnetov?
„Každú zimu odchádzam na dva mesiace, v lete na kratšie. V tom zvyšnom čase je môj život až zúfalo stereotypný. Dni a noci trávim zahrabaný medzi farbami a knihami a obávam sa, že ak by som sa podujal vydať z tejto dobrovoľnej izolácie nejaké písomné svedectvo, oprávnene rozhorčený čitateľ by šmaril knihu do kúta už pred koncom prvej kapitoly.“
Fedor Gál pri čítaní Sansilie nachádzal medzi sebou a vami toľko podobností, že o vás doslova napísal: „Rovnaký, ako som ja. Rovnaký, ale mladší.“ Natíska sa otázka, či ste nadobudli podobné pocity pri čítaní niektorej z jeho prác.
„Čítal som Gálovu knihu rozhovorov s Eugenom Gindlom a knižku e-mailovej korešpondencie s jeho priateľmi s tak trochu tajomným názvom Za za. Ako názov napovedá, okruh riešených otázok ležal za hranicou konvencie, myšlienkových stereotypov a z nich vyplývajúcich vlastných predsudkov: sociálnych, politických, náboženských. Obe knihy boli veľmi osobné a taká literatúra ma vždy oslovovala najviac.“
Zrejme aj pod dojmom prečítania Sansilie Gál tvrdí, že „najspravodlivejší spôsob prerozdeľovania nerovností medzi naším a rozvojovým svetom sa dnes volá cestovný ruch“. Ako sa spôsob prerozdeľovania nerovností bude volať zajtra?
„Dokiaľ budú na svete pekní a škaredí alebo múdri a hlúpi, budú aj chudobní a bohatí. To je konštatovanie rovnako lakonické ako reálne, a pokiaľ niekomu osud hladujúcich detí naozaj leží na srdci, namiesto šomrania na Svetovú banku, korporatívne zoskupenia a Medzinárodný menový fond by mal začať od seba. Už roky sa chystám na diaľku si adoptovať indické alebo kambodžské dieťa, dosiaľ som však pre to nepohol ani prstom.“
Ako maliar ste prešli rôznymi obdobiami - maľovali ste moria, potom oblaky, lietadlá, tigre. Ako by ste nazvali terajšie svoje obdobie, ktoré je akiste aj obdobím plnosti a zaslúženého úspechu?
„Posledný rok maľujem lebky. Možno to je súčasť prípravy na smrť a možno podvedomá obrana proti tej záplave usmiatych mladých tvárí plných života a entuziazmu z reklamy a bilbordov. V našej liberálnej tlači sa môžeš dočítať o tom, ako obcovať s vlastným psom, ale o smrti tam nenájdeš ani slovo. Tabuizovanie smrti je priamo úmerné rastu konzumnosti, no aby som neskĺzol do moralizovania, viac ma serie fakt, že som z tej peknej série dosiaľ nič nepredal.“
Čo je Anasoft litera
Zárukou objektivity tejto finančne najlepšie ohodnotenej slovenskej literárnej ceny je automatická nominácia všetkých prozaických diel slovenských autorov v prvom vydaní vydaných v uplynulom roku a predovšetkým odbornosť a nezávislosť poroty.
V prvom kole porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová a Miroslav Zelinský) vybrala zo 76 vlaňajších titulov desať finalistov (v abecednom poradí): Robert Bielik: Sansilia, Petrus, Dušan Dušek: Zima na ruky, Slovart, Jana Juráňová: Orodovnice, Aspekt, Monika Kompaníková: Biele miesta, KK BAGALA/LCA , Márius Kopcsay: Zbytočný život, KK BAGALA/LCA, Silvester Lavrík: Perokresba, KK BAGALA/LCA, Rút Lichnerová: Anna Regina, Q111, Marek Vadas: Liečiteľ, KK BAGALA/LCA, Pavel Vilikovský: Silberputzen, Vydavateľstvo PT, Svetlana Žuchová: Yesim, KK BAGALA/LCA.
V druhom kole bude 3. októbra spomedzi týchto desiatich finalistov vyhlásený víťaz, ktorý získa odmenu 200 000 Sk. Minulý rok ju získal Pavel Vilikovský za knihu Čarovný papagáj a iné gýče.
Novinkou druhého ročníka je cena 25 000 Sk pre vydavateľa víťaznej knihy. Papier v tejto hodnote udelí Bratislavská papierenská spoločnosť, s.r.o, ktorá sa stala hlavným partnerom podujatia.
Hlasujú aj čitatelia SME o svoju najobľúbenejšiu knihu 2006, adresa: www.knihy.sme.sk/anasoftlitera, do 1. októbra. Z hlasujúcich vyberieme jedného čitateľa, ktorý získa sadu 10 kníh finalistov.
