Nezabudnuteľná ostáva z monodrámy Árpáda Göncza Dnešná Medea či ako Shakespearova Lady Mcbeth, za ktorú získala v roku 1999 divadelnú cenu Dosky a kritika ju oceňovala aj za hranicami. Okrem toho si však zahrala desiatky ďalších postáv. Bola známa z filmu, televízie i z rozhlasu. Minulý rok získala Pribinov kríž II. stupňa a len pred pár dňami si prevzala Cenu Mesta Nitry za celoživotné dielo.
Čakanie na správny vek
Vnímal som ju ako neuveriteľnú mladicu slovenského divadelníctva. Pri jej šesťdesiatinách som jej povedal, že ak by sa do vesmíru pre budúce generácie malo niečo odoslať, tak ona by mala odovzdať kus zo svojej nevyčerpateľnej energie. Otvorená všetkému novému, neodskúšanému, si vždy dokázala srdečným prístupom získať na svoju stranu mladých začínajúcich kolegov. Prirodzená autorita.
Ochotníci, deti, farári, nepočujúci, mentálne postihnutí - tým všetkým odovzdávala svoje skúsenosti, divadelnícku dušu. Žena s jasným spoločenským a politickým postojom.
Povestný bol jej zmysel pre humor, nadhľad, sebairónia. Bola predmetom mnohých vtipných príhod zo zákulisia divadla. A jej úžasné fašírky! Zázrak! U nás v Nitre bola na zájazdoch nepísanou „vedúcou“. Bola akýmsi majákom, alebo keď chcete: prvou dámou nitrianskeho súboru.
V mojich predstavách bola Ranevskou z pripravovaného Čechovovho Višňového sadu. Vedela o tom. Spoločne sme sa dohodli, že počkáme na ten „správny vek“. Aspoň taká bola moja predstava. Nestihli sme to. Aj ak, za všetko a za stretnutie s vami - ďakujem!
Autor: Svetozár Sprušanský, šéfdramaturg DAB v Nitre
