Onašej najväčšej letnej akcii sme sa už tradične porozprávali s jej šéfom. Rovnako tradične vždy trávi MICHAL KAŠČÁK posledné dni pred začiatkom "svojho" festivalu priamo v areáli trenčianskeho letiska. Pohodou však žije celý rok, vlastne už viac než desať rokov a ešte stále ho to baví. Dokonca si na festivale opäť stihne aj zahrať -v sobotu dopoludnia v opere Cirostratus divadla GuNaGu.
Z roka na rok sa snažíte festival vylepšiť. Čo to bude teraz?
Často sú to už len hry s detailmi, ktoré si možno niektorí ľudia nevšimnú. Napríklad sa trochu zmení priestorové rozloženie, pribudne wireless internetové pokrytie celého areálu, rozšírený detský kútik, kde sa bude dať aj bývať, alebo lepšie označená zóna ticha... Čo sa týka samotnej podstaty festivalu, nejaká základná zmena už nebude. Aj keď ja stále dúfam, že ľudia budú cítiť, že je to zase inde ako vlani.
Vlani bol jubilejný desiaty ročník. Snažili ste sa o niekoľko veľkých mien, ktoré nevyšli, ako to bolo pri tomto ročníku?
Z môjho pohľadu bol minulý rok obsadený výborne, i keď teraz mám ešte lepší pocit. Išlo to jednoduchšie, aj na základe predchádzajúceho roku. Vtedy boli jednými z headlinerov Zero 7 a od toho istého agenta sme zobrali aj Dizzeeho Rascala. Teraz nám na festival dal Basement Jaxx, Lou Rhodes, z jeho agentúry sú aj CSS a ďalšie veci. Tí ľudia si nás každý rok viac a viac testujú a vlani boli vynikajúce ohlasy na festival plus tento rok aj viac skupín ide na turné v lete. Tým zostáva väčší priestor pre nás. Veľmi veľký význam malo aj to, že pozývame nielen mediálne hviezdy, ale aj kapely, ktoré sú dobré, no nie sú až také známe.
Funguje to teda tak, že agenti si s vami otestujú robotu, až potom poskytnú veľké kapely?
Áno aj. Napríklad agent Hives, ktorí sú jednými z headlinerov tohto ročníka, nám vlani dodal Gogol Bordello a Danko Jones, teraz máme od neho okrem Hives aj Mando Diao. Hives sme chceli už vlani, no stále to nešlo a nešlo, teraz sme dostali ponuku už na jeseň.
Na festivale sú často speváčky zo známych skupín, ktoré sa dali na sólovú kariéru: Roisin Murphy z Moloka, Skye z Morcheeby, teraz máte Lou Rhodes z Lamb. Náhoda?
Vždy som chcel Morcheebu, ale tiež to nešlo. Keď však Skye začala hrávať sólo, bola nám vyslovene ponúknutá. Mne sa zdá, že sólové projekty často dávajú niektorým ľuďom väčšiu slobodu. Napríklad Lou Rhodes urobila pekný urban folkový album, čo by asi nikdy neurobila, keby bola stále iba s Lamb. Teším sa, že je to práve také, aké to je, lebo sa nám to krásne hodí do arény.
A čo Beth Gibbons? Hráva sólo a dala sa opäť dokopy jej kapela Portishead, čo by mohla byť šanca, aby chceli prísť do Trenčína.
Portishead sme chceli, uvažovali sme aj o Beth. Jej sólové hranie som videl naživo, bolo to výborné. Uvidíme. Festival robíme už vyše desať rokov a niektoré veci musia fungovať dlhšie, aby sa dostali aj do povedomia. Ľudia mali absolútnu nedôveru k slovenským promotérom, takže spočiatku to bolo ťažšie. Myslím, že východoeurópske festivaly začínajú fungovať príťažlivo. Dobrým príkladom je Exit v Novom Sade, kde začali chodiť zahraniční návštevníci. Dúfam, že sa to stane aj nám.
Keď sa bavíme o iných festivaloch, neskomplikoval vám situáciu Hodokvas, ktorý sa z pôvodného augustového termínu posunul o dva týždne pred vás?
Je to nešťastné rozhodnutie pre nich, pre nás aj pre ľudí. Výborne to fungovalo, keď jeden bol jeden mesiac a druhý v druhom. Myslím si, že tým, že tam teraz vstúpil rakúsky investor, trošku nechápe slovenské reálie. Možno to bola snaha "vybiť" našich ľudí alebo nevyhnutnosť, to neviem posúdiť.
Oni tvrdili, že vtedy veľa kapiel nechodí na turné a že inak by nezískali Placebo.
To by všetci museli presunúť festivaly z augusta na júl. Niektoré skupiny sme my nedostali, lebo tu nie sú v našom čase, iné tu zase sú. Už som naučil, že ak nevyjde jeden headliner, vyjde iný. Na jednej skupine nemôže stáť celý festival. Kvôli nikomu by som nepresúval termín.
Ani kvôli Tomovi Waitsovi, vášmu najväčšiemu snu?
Samozrejme, bolo by mi to ľúto, ale radšej by som mu urobil sólový koncert. Prvý ročník Pohody bol v júni, druhý v septembri a ani raz sa mi to nejako nepáčilo. Tretí sa konal v treťom júlovom týždni a vtedy som si povedal, že už to bude vždy tak, nech sa deje čokoľvek. Okrem jedného daždivého roka sme mali aj vždy dobré počasie, čo som dúfam nezakríkol. Ja už mám možno inde postavené kritériá, čo je to dobrý festival. Taký úplne festivalový pocit mám, až keď sa nespájajú len kapely a rôzne žánre, ale aj iné umenia a sprievodné akcie.
Tento rok máte v programe aj dosť jazzu.
Hiromi som videl v televízii a páčilo sa mi, aká je hravá. Keď mi jej bubeník Martin Valihora povedal, že by si radi zahrali na festivale, potešil som sa. Ale Hiromi musí ísť na operáciu, ktorú už dlho odkladala.
Hiromi aj Truffaz tu už hrali. Nie je lepšie robiť exkluzívne veci?
Mám radosť, keď sa ľudia sami ozvú, že chcú prísť. To bol aj prípad Erika Truffaza. S jazzom je to ako dlhšie pripravovaná náhoda, pokrytie rôznymi žánrami je živá vec a veľmi príjemná časť roboty. Je nám napríklad vytýkané, že tento rok máme málo ska a reggae. Nikdy som však nerozmýšľal tak, že každý rok ho musíme mať, nechcem prácu na programe zautomatizovať. Samozrejme, často veľa závisí od zaujímavých ponúk, i keď podstatná časť programu stojí na našej aktivite.
Novinkou je opera SND. To vzniklo ako?
Vážnu hudbu som chcel dávno a robím ju v spolupráci s Jožom Luptákom. Keď som bol dávnejšie na festivale v Glastonbury, kde v nedeľu na obed hrali Wagnerovu Valkýru a bolo tam 50-tisíc ľudí. Ten ťažký kus sa skončil fantastickým aplauzom a ja som bol nadšený. S našou operou je to trošku iné, trošku popovejšie. Uvedie výber z najslávnejších árií. Orchester bol môj dávny nápad, kedysi to nevyšlo s konzervatóriom, teraz bude už druhý rok symfonický orchester z Košíc hrať diela Svetozára Stračinu pod taktovkou Júliusa Selčana. Vážim si aj prístup SND. Chcem, aby bol festival slávnosťou, opera tomu môže len pomôcť.
Zo všetkých žánrov je tabu už len heavy metal. Prečo?
Zdá sa mi málo hudobne zaujímavý a vzrušujúci. Asi je to blbosť, lebo aj tam sú kvalitné veci. Mne sa napríklad páči prvý album System of Down alebo čierna platňa od Metallicy. Ale tá príde mnohým jej fanúšikom popová (smiech).
