Dušan Dušek: Zima na ruky (ukážka)

Utieram si čelo, čudujem sa, čo za piesok to mám vo vlasoch, drobné zrnká pod prstami, potom si ich oliznem – a zacítim soľ. Vykryštalizovala z potu na mojom tele.

A to sedím v chládku: v tieni starej višne. Tohto roku nemala nijakú úrodu. Tak aj vyzerá: hanbí sa. Poznám to. Všetky stromy v našej záhrade sú ako sliepky, púšťajú perie, lístie sa z nich sype, akoby bol koniec októbra, žlté a suché, poskrúcané plátky dreva, tenké ako žiletky. Vzduch má horúčku. Ba možno aj osýpky. Alebo čierny kašeľ.

To už preháňaš.

Preháňam: od zlosti a bezmocnosti. Aj sezóna ríbezlí a marhúľ sa skončila najmenej o mesiac skôr ako po iné roky.

Naša mama Eliška to vníma s výčitkou: „Vidíš, už nie sú!“

Na hruške pri plote sedí vrtký žltochvost, viditeľne dychčí, hrdlo pod otvoreným zobákom mu tlčie a poskakuje, akoby mu z neho chcelo vyskočiť ukryté kladivko. Ten je tu už od jari. Volám ho Matejko.

Predpovede počasia sľubujú, že čoskoro príde ochladenie, prudká zmena, prehánky a zrážky, lenže tomuto územiu sa dážď vyhýba, v povetrí je iba vietor so svojimi horúcimi jazykmi. Už mi z toho šibe. V nijakom inom roku nebolo toľko slnečného svetla ako v týchto mesiacoch, už pol roka vlastne neprší, pričom sucho trvá od marca, zem stvrdla a zbelela, na plešinách bez tráv rastie iba burina – a to všetko od pálivých náporov, čo nám ničia oči: sotva sa len trochu zamračí, zdá sa, že je tma.

*

Zápis po návrate zo záhrady, vcelku presný, ale nerozumiem, prečo je v prítomnom čase, keď som ho písal až doma – do starého zošita. To isté platí aj pre pokračovanie.

Mal som písať: na hruške pri plote sedel vrtký žltochvost, viditeľne dychčal, hrdlo pod otvoreným zobákom mu tĺklo a poskakovalo, akoby mu z neho chcelo vyskočiť ukryté kladivko; ten tu bol už od jari; volal som ho Matejko.

Dodatok: všetkých vtákov volám Matejko.

Niekedy sa našej mamy Elišky pýtam: „Ako sa máš?“

A jej odpoveď je stále rovnaká: „Nie je to ružové; je to lila.“

*

Slnko je také ostré, akoby sa jeho svetlo odrážalo od holičskej britvy – a vietor je remeň, na ktorom sa ďalej brúsi.

Pichá a bodá.

Mal som sa vyučiť za holiča.

*

Posledné tri vety som napísal na obálku z nejakého účtu. Možno za telefón. Píšem – na čo príde. Pero mám vždy pri sebe.

Vzal som našu mamu Elišku do záhrady, lebo zajtra ju zaveziem do nemocnice, do LDCH, čo je liečebňa pre dlhodobo chorých. Helga sa o ňu postará. Sľúbila mi to. A jej sľub vždy platí. Všetko je dohodnuté.

Helga je moja bývalá žena.

Alebo aj: bývalá nevesta našej mamy.

Eliška nie je chorá.

Iba stará.

Zabúda.

*

Doma som ju najprv okúpal, umyl som jej vlasy, spravil som jej večeru. Chcela iba polievku: drobkovú. Na tanieriku ležali tabletky, ktoré užívala po jedle, niečo na tlak, niečo na zlepšenie pamäti.

Spýtala sa: „Tortička?“

Hlavou ukázala na lieky. Znovu som ju prosil, aby chodila s paličkou, že bude mať väčšiu istotu – a keď som po ňu išiel do kostola, kam sa po večeri vybrala, už zďaleka na mňa volala: „Palička!“

„Zase ju nemáš,“ povedal som.

„Ty si moja palička.“

Vypla sa na špičky, aby sa ma mohla lepšie chytiť pod pazuchu, čiže per pazucha, ako to vždy volala. Až ma trochu dojalo, ako zadrobčila nohami, celá pyšná, že videla svoju záhradu a že mohla ísť na omšu. Ináč by som ju do nemocnice asi nedostal.

A potom mi zrazu zišlo na um, že spravila chybu iba v jednom písmene, že vlastne len vymenila hlásku o za hlásku a, lebo presne tak ma kedysi volala naša stará mama: „Paličko.“ Až neskôr som chytil aj ostatné mená: Pajo, Pačo, Palino. Priezvisko sa nemenilo: Piles.

A už som bol v Piešťanoch.

Práve tam som musel zájsť, zabehnúť tam na niekoľko dní, aby som vybavil preklad hrobu našej starej mamy, lebo poštou prišiel prípis, že uprostred mesta rušia cintorín – a keď sa jej predmetné pozostatky nepreložia, pomník detto, čo treba hneď zariadiť, hrob nám bez náhrady zanikne.

Naša mama Eliška chcela ísť so mnou. Napokon: išlo o jej mamu. To však naozaj nešlo.

Naozaj – a to nepreháňam.

Iba trochu.

*

Vždy znovu ma ohúri a zmätie úradná reč referentov, ich príšerné zvraty, či skôr zvratky, ktoré vymyslia. Ako slovenčinár trpím. Ale zároveň mi duša kvitne od radosti: vždy dokážu prekvapiť.

Zo slohov by dostali samé päťky, ba možno aj päť mínus, čo bývala obľúbená známka môjho spolužiaka Vila Hrachulíka, prezývaného Hracho, postrachu väčšiny učiteliek na II. ZŠ v Piešťanoch, kam sme spolu chodili: prepadol k nám v siedmej triede a ku každej päťke si vždy pripisoval znamienko mínus.

Aj keď v tomto predmetnom prípade by som privrel jedno oko, druhé detto, pretože list prišiel koncom júna, keď sa končil školský rok, čo mi dávalo dosť času, aby som to cez prázd­niny vybavil.

Zatelefonoval som Helge, potom dvakrát do Piešťan, najprv do hotela Magnólia, kde som si objednal izbu – a potom hneď Tamare, našej bývalej susedke, ktorá mala firmu na úpravu trávnikov a záhrad, výsadbu kríkovej zelene a okrasných drevín, najmä vzácnych stromov, no vedela zohnať aj šikovných murárov, čo osadia pomník, ba aj kontakt na hrobárov, pretože – ako mi so smiechom povedala – vo všetkom sa vyznala.


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 448
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 367
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 373
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 7 005
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 952
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 100
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 001
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 533
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 905
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 554

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop