Námetom Huszárových fotografií je človek, výraz jeho tváre, v ktorej sa odzrkadľujú jeho životné postoje, skúsenosti i charakter. I keď portrétoval množstvo známych osobností, najdôležitejším obrazom súčasnej spoločnosti i jeho rukopisu je preňho jednoduchý človek. Neštylizuje a nezaujímajú ho neprirodzené pózy módnej fotografie.
Huszár je odkrývačom ľudskej duše. Nepodlieha čaru digitálnej fotografie, napriek technologickému pokroku zostáva verný čiernobielemu filmu a oddáva sa rituálnemu spracovaniu záberov v priestore čiernej komory. Pracuje s rôznymi žánrami fotografie, od umeleckej až po dokumentárnu.
Vo výstavných priestoroch trnavskej synagógy predstavuje komorný výber – súbor dvadsiatich šiestich fotografií. Vytvára tak torzovitú retrospektívu svojej bohatej tvorby.
Prehliadka spája rôzne témy Huszárovej tvorby – od známych spomínaných cyklov až po emocionálne nabité dokumentárne záznamy z prostredia leopoldovského väzenia a jeho vzbury. Huszár brilantne znázornil charaktery odsúdencov a ich túžbu po revolte.
Na iných fotografiách zaznamenáva a prezentuje verejnosti typickú veselú rómsku svadbu. V poetike týchto fotografií možno hľadať paralelu aj s tvorbou Emira Kusturicu, ktorý bol Huszárov spolužiak v ročníku počas vysokoškolského štúdia na FAMU v Prahe. Huszár vtedy študoval pod vedením profesora Jána Šmoka. No úspešne fotografoval už pred štúdiom na vysokej škole.
Od roku 1975 tvoril cyklus Cigáni. Pracoval pre rôzne printové médiá. S uznaním sa stretli aj jeho fotografie, v ktorých zachytil dosky znamenajúce svet – vyhral svetové trienále divadelnej fotografie v Novom Sade v roku 1983. Začiatkom deväťdesiatych rokov vytvoril v USA cyklus New York – mesto tolerancie.
V synagóge – centre súčasného umenia v Trnave je sprístupnená fotografická optika tohto jedinečného fotografa do konca augusta.
Autor: Ľudmila Poláčková (Autorka študuje kunsthistóriu)
