Pohoda: Veľa slnka a ľudí, menej hviezd

Vždy na dva dni v roku sa trenčianske letisko počtom ľudí, ktorí sa tam premelú, zaradí medzi najväčšie letiská na svete. Niekoľko desiatok tisícok ľudí však do Trenčína nechodí pre lietadlá, ale pre Pohodu. Teda presnejšie, pre pestrý program a atmosféru, ktorou je tento festival povestný.

Na rekordné tohtoročné horúčavy boli všetci pripravení, organizátori aj diváci. Kolapsov bolo o polovicu menej ako stupňov na teplomeri, čo pri rekordnej návštevnosti príjemne prekvapilo. No tropické teploty zato ovplyvnili program celého festivalu.

Piatok: horúčavy

Teplo prvýkrát zaúradovalo u spisovateľa Tomáša Janovica. V Bratislave skolaboval a nemohol prísť. Na horúčavy pravdepodobne doplatila aj brazílska skupina CSS, ktorej členky sa priotrávili jedlom v Taliansku a koncert na Pohode museli zrušiť.

O ďalšiu zmenu programu sa postarala choroba Milana Lasicu, takže namiesto divadelnej hry Kumšt musela celý festival rozbehnúť Hudba z Marsu.

VIDEO: Prvý koncert festivalu Pohoda - Hudba z Marsu

Pozícia prvej kapely na festivale a jedna hodina popoludní v sálajúcom teple nie sú práve naj­ideálnejšie predpoklady na tancovačku, no „rokenrolové trávnice“ v podaní tejto trnavskej zostavy fungovali. Aj vďaka výpomoci rómskych muzikantov, speváčok folklórneho súbor Trnafčan a veľkému zanieteniu. Nielen kapely, ale aj divákov.

To naopak trochu chýbalo Jane Kirschner. Ak chce, aby sme o nej uvažovali ako o európskej, nie lokálnej speváčke, potom v piatok večer predviedla štandardný európsky výkon. Treba jej síce uznať intonačnú istotu (u nás stále nie samozrejmosťou), no jej anglickým pesničkám naživo čosi chýba. Čosi osobné, typické: nálada, emócia, fíling.

Svojrázny J. B. Kladivo počas krátkeho setu ukázal, že sa vrátil k pesničkám. Odohral ich na klavíri chrbtom k publiku, akoby to už chcel mať za sebou. Jeho skromnosť mnohých dojala.

VIDEO: Predstavenie divadla GuNaGu "Cirostratus". Okrem iných spieva Mišo Kaščák.

Počasie testovalo nielen nadšenie pre hudbu, ale aj pre saunu. Ale sauna je zdravá a tak napríklad počas vystúpenia Khoi­by či Dana Bártu zostal preplnený až do konca. Platilo to aj o koncerte KTU. Fínsko–americká zostava sa nakoniec predstavila iba v triu, ale nadupané artro­ckové inštrumentálky v podaní harmoniky (!) a rytmického dvojzáprahu z legendárnej skupiny King Crimson bolo fascinujúce počúvať.

Wu-Tang Clan síce do Trenčína dorazil, ale ľudí na svoje vystúpenie nechal dlho čakať. Pri festivale, kde je program organizátormi i divákmi niekedy rozplánovaný doslova na minúty, je to celkom frustrujúce. Priekopníci rapu z New Yorku v kompletnej zostave napokon presvedčili, že status legendy si zaslúžia. Len ste nemohli čakať nič iné, ako priamočiary americký rap. Nič viac a nič menej. A to dnes mnohým ľuďom už nestačí.

Po nich prišli na rad švédski The Hives. Rokenrol, punk, alternatíva? Možno všetko dohromady. Kapela neprekvapila, ani nesklamala. Spevák sa hral medzi pesničkami na rokenrolového kazateľa a ľuďom tvrdil: „Zistíte, že sme vaša najobľúbenejšia skupina.“ Či sa tak stalo, nevedno.

Sobota: viac hudby

Zvýšený počet kolapsov malo zväčša na svedomí počasie. Silnejší a zábavnejší program organizátori. Kým v piatok ste korzovali od jedného pódia na druhé a na každom si pozreli tak tri–štyri piesne, na druhý deň sa dalo „stvrdnúť“ aj na celých vystúpeniach.

Už popoludňajšie vystúpenie sólistov a orchestra Opery Slovenského národného divadla bolo veľmi príjemným prekvapením. Výber zo známych árií talianskych majstrov zafungoval. Ľudia sa skvele zabávali, milo tlieskali do rytmu a nadšenie preniesli aj na hudobníkov. Vidieť rozvášneného mladíka s čírom, zicherkami v kapsáčoch a s nápisom Punk's not dead, ako kričí „bravó“ po Puccinim, je silný zážitok. Aj toto je Pohoda.

VIDEO: Opera Slovenského národného divadla počas vystúpenia

Natrieskaný stan bol zvedavý aj na Petra Čtvrtníčka a Jiřího Lábusa, ktorí priviezli dialóg futbalového funkcionára a rozhodcu, zinscenovaný podľa odpočúvaných telefonátov. Pobavil azda každého a ešte dlho potom v hlavách divákov znelo typické: Ty vole!

Ak predvlani strhli na seba pozornosť Milan Lasica a Bratislava Hot Serenaders, tento rok sa to podarilo Jiřímu Suchému a Funny Fellows. Znova swingovačky a hudba prvej polovice 20. storočia, znova vtipný a úžasný kabaret s nestorom československej hudby a Zuzanou Haasovou vypĺňaný a dot(v)áraný hovoreným slovom, ktorý zatienil nejedného headlinera.

V novom zložení sa predstavil aj slovenský hip-hopový enfant terrible Peťo Tázok, tentoraz s výpomocou Dj Spinhandza a českého Ondřeja Skálu. V osobitom hip-hopovom večere potom po­kračovali zástupcovia českej scény WWW i Gipsy.

Česká skupina Gipsy.cz mala „vypredané“. A to vďaka frontmanovi, možno najväčšiemu talentu tamojšej scény za posledné roky. Romano hip-hop in da house, nieslo sa Pohodou.

Naj, naj, naj

Jedným z tajných tromfov sobotného večera mal byť Ben Drew alias Plan B. Bol, i napriek skromnejšej účasti ľudí, ktorí dali prednosť Basement Jaxx. Rapper s gitarou, ktorý začne pesničkou, pridá rockový vypalovák a skončí drum'n'bas­sovou náložou predviedol, prečo ho médiá pasujú za najväčší objav britskej urbánnej hudby.

V drum'n'bassovej diskotéke s príchuťou klubovej nostalgie pokračovali potom Ed Rush a Optical. Preplnený stan, znovu sauna efekt a tancovačka. Veľa sa tancovalo aj na čarovné retro v podaní britských The Pipettes. Tri dievčatá akoby prišli rovno z castingu na muzikál Rebelové.

Najviac „trendov budúcnosti“ servírovala TB aréna. Divoké hlasové exhibície a akustické improvizácie 4Walls, atmosférickú trúbku Erika Truffaza nesúcu sa v elektronicko–jazzo­vých groovoch alebo uhrančivý hlas Eriky Stucky prepletajúci sa iba pomedzi trombóny a mohutné švajčiarske pastierske trúby.

Najstarším účastníkmi boli americkí The Blind Boys of Alabama. Traja sle­pí speváci, slepý bubeník a traja o niekoľko generácií mladší sprievodní hudobníci predviedli nádherný set gospelových piesní.

Na úspech slepých starčekov nadviazala kapela Amadou et Marian z Mali. Predviedla hudbu, pri ktorej poslucháčovi došlo, že korene amerického blues siahajú až do Afriky.

Švédski Mando Diao zastupovali na Pohode klasické gitarovky. Pätica mladých Švédov predstavila hudbu na spôsob slávnejších Franz Ferdinand. V na­šich končinách sú pomerne neznámi, ale isto o nich budeme ešte počuť.

Ešte známejšími po spolupráci s Björk sa u nás stala etnoindustriálna úderka Konono no.1. O čo boli skúpejší na slová pri rozhovore, o to extatickejšie sa rozohr(i)ali na pódiu.

Festival, na ktorom počas dvoch dní vystúpi vyše sto hudobníkov z rôznych žánrov a krajín, a ktorý okrem toho má aj veľmi bohatý sprievodný program, ponúkol niekoľko možností, ako ho prežiť. Takto sme ho prežili my.

Fakty z festivalu Bažant Pohoda

Festival Bažant Pohoda 2007 zaznamenal rekordnú účasť. Videlo ho podľa odhadov 25-tisíc ľudí denne.

O pestrý program sa postaralo vyše sto interpretov, ktorí sa predstavili na troch hlavných hudobných pó­diách, v dvoch divadelných a diskusných stanoch a v tanečnom dome.

Jedna z najočakávanejších hviezd francúzski Air nakoniec nevystúpili – do Trenčína pricestovali, ale kamión s ich technikou zostal niekde v Maďarsku.

Na Pohode sa v noci z piatka na sobotu začal predávať siedmy diel knižného pokračovania Harryho Pottera. V tú noc sa z neho predalo 20 kusov.

Zdravotníci si pochvaľujú, že ľudia sa disciplinovane poistili proti veľkým horúčavám. Z tepla skolabovalo iba okolo dvadsať návštevníkov. Častejšie museli riešiť drobné poranenia nôh, uštipnutia hmyzom. Pri úrazoch tváre zasahoval niekoľkokrát aj dentista. Jediným hospitalizovaným bol Poliak, ktorý si zlomil členok.

Na festivale neboli problémy ani s opitými ľuďmi. Nezaznamenala sa ani jedna intoxikácia alkoholom ani drogami, ktorá by si vyžadovala hospitalizáciu v nemocnici.

Počas festivalu dohliadalo na bezpečnosť 200 policajtov, ktorí nemuseli riešiť nijaké závažnejšie problémy. Zaznamenali sa len dva drobné dopravné prečiny. Okrem toho polícia riešila jednu krádež a výtržnosť.