The Rolling Stones a Československo akosi patria k sebe. Keď v roku 1989 padol komunistický režim, táto kapela bola vôbec prvou veľkou skupinou sveta, ktorá navštívila túto krajinu. Keď v roku 1990 vystúpili na Strahove, bola to jedna veľká neoficiálna oslava nežnej revolúcie.
Odvtedy boli v Česku štyrikrát, naposledy v nedeľu v Brne na miestnom výstavisku. Prečo tentoraz vynechali Prahu? Turné Bigger Bang Tour je známe tým, že The Rolling Stones si vyberajú miesta, kde predtým ešte nehrali. A Brno bolo jedným z nich.
Ticho pred búrkou
Prichádzame autom k hale Rondo a je tu podozrivé ticho. Vôbec to nevyzerá, že pri nej sa má uskutočniť koncert najlepšej rokenrolovej kapely sveta. Až keď obídeme okrúhlu halu, spoza nej vykukne monštruózne pódium v tvare dvoch zrezaných mrakodrapov. A pod ním v tichosti čakajúci dav, ktorý sa práve spamätáva z vystúpenia predkapely The Charlatans.
Nasáčkujeme sa priamo pod pódium a čakáme, kým sa ozvú prvé tóny piesne Start Me Up, ktorou teraz začínajú svoje vystúpenia. Čakanie začína byť každú minútu neznesiteľnejšie, začína sa búriť aj publikum.
Vie sa, že gitaristi Keith Richards a Ron Wood majú v zákulisí špeciálnu miestnosť, kam nemá nikto prístup, dokonca ani Mick Jagger, ktorého pre jeho maniere vraj prezývajú Brenda. Tam majú svoje gitary a biliardový stôl, na ktorom si ťukajú tesne pred vystúpením. Asi si to pekne rozohrali.
Na hlavnom pódiu zatiaľ behajú technici a stierajú dažďovú vodu z plochy a okolitých schodov. Keď konečne zmiznú, prichádza ten správny čas.
A je to tu. S úvodnými tónmi Start Me Up priam vyletí skupina zachovaných šesťdesiatnikov. Jagger a spol. na začiatku zatiaľ len „žhavia drát“. Ten sa im podarí rozpáliť až neskôr, v druhej tretine koncertu.
V úvode je to len také oťukávanie. Richards sa s Woodom premávajú po pódiu, občas idú navštíviť svojho parťáka a bubeníka Charlieho Wattsa. Hudba prúdi akoby mimochodom, ako keby ju hrali ľavou zadnou. Wood zadrel po pár sekundách do strún a vystrúha veselú grimasu, teší sa ako malý žiak, ktorý objavil akord C-dur.
Bluesová dráma
Koncert má rýchly spád. Ani sa poriadne nenazdáme a už máme za sebou Let's Spend The Night Together, All Down The Line a Love is Strong. Prvý silný moment prichádza s hymnickou You Can't Always Get What You Want, ktorá postupne prerastie do grandiózneho finále.
A to nie je všetko. Nasledujúca Midnight Rambler, ktorá je tiež z ich slávneho albumu Let It Bleed, je ešte strhujúcejšia. Čo všetko sa dá urobiť s jednoduchým bluesovým riffom! Hotová bluesová dráma!
Jagger zatiaľ komunikuje s publikom lámanou češtinou, zdraví Prahu, Ostravu a Slovensko. Ozýva sa veľký aplauz. Je nás tam viac ako dosť.
The Rolling Stones nikdy nezabúdajú na svoje korene. Na začiatku turné vzdávali hold Rayovi Charlesovi, v Brne spomínajú na fenomenálneho Jamesa Browna s jeho piesňou I'll Go Crazy.
V polovici koncertu si svoje miesto vyberá aj miláčik davu Keith. Zatiaľ čo Jagger odpočíva po svojich šprintoch z jedného konca pódia na druhý, Richards dáva countryovku You Got The Silver a málo známu Wanna Hold You.
Koncert sa pomaly prevaľuje do postupného finále. Počas Miss You sa z obrovského stage oddelí stredný diel, pripomínajúci pontón, na ktorom sa hudobníci počas pesničky postupne presúvajú v mori hláv do stredu davu. Ľudia šalejú, takzvaný b-stage je najväčšou atrakciou ich vystúpení.
Tam ešte strihnú aj legendárne Honky Tonk Woman a Satisfaction. Kapela má tie správne obrátky, konečne je cítiť, v čom je výnimočná. Richards a Wood hrajú, slovami jedného hudobného kritika, ako „mentálne narušené deti“, ale dohromady im to znie nádherne. Hudba sa mení na valiacu horúcu guľu, z ktorej lietajú blesky, a my si prajeme, aby sa to nikdy neskončilo.
Ešte prichádza na rad Paint It Black a Jumpin Jack Flash, prídavok Brown Sugar a je definitívny koniec. Veľký rokenrolový cirkus so všetkými svojimi atrakciami zavrel svoje brány.
Rovesník „stounov“ prišiel až z Nemecka. ČTK |
Autor: Brno
