BRATISLAVA 24. júla (SITA) - Britské tanečné duo Basement Jaxx, ktoré patrilo medzi headlinerov 11. ročníka festivalu Bažant Pohoda, sa nechalo vo svojej tvorbe ovplyvniť viacerými hudobnými žánrami, ktorými spestrili svoj nezameniteľný a charakteristický štýl. "Tanečnú hudbu robíme už 14 rokov a začínali sme na scéne vzrušujúcej a neortodoxnej hudby. Nemuseli sme sa spoliehať na nahrávacie spoločnosti, ani nič podobné. Stačilo kúpiť si platne alebo klávesy, urobiť si vlastné skladby a tá hudba mala šťavu. Z toho sme vychádzali a pridali sme k tomu ďalšie elementy, ktoré má naša hudba," uviedol v exkluzívnom rozhovore pre agentúru SITA jeden z členov Basement Jaxx, hudobník Simon Ratcliffe, ktorý spolu s Felixom Buxtonom, vokalistami a a ďalšími hudobníkmi predviedol na Pohode vizuálne aj sluchovo pestrú šou. Koncept skupiny s vplyvom širokej palety žánrov hodnotí Ratcliffe slovami: "Prečo servírovať len jeden chod, keď môžete dostať samé vyberané chute?" Ich harmónia chutí na albume Kish Kash (2003) im v roku 2004 vyniesla aj prestížnu cenu Grammy v kategórii najlepší elektronický/tanečný album roka. Ratcliffe však považuje ocenenie za zhodnotenie dlhoročného pôsobenia skupiny na hudobnej scéne. „Získali sme Grammy, ale podľa mňa nie za album, ale za celú našu tvorbu. Ocenili nás v Spojených štátoch, kde je naša hudba menšinovým žánrom. Myslím si, že sebadôveru skupine dodáva najmä jej publikum, alebo dídžeji, ktorých rešpektuje, hudobníci, producenti ktorých obdivuje, a ich pochvalná reakcia," tvrdí hudobník, ktorý rád počúva rock, reggae, či pop a v poslednom období v štúdiu experimentuje s hudbou. „Mám veľmi rád hudbu bez slov a keď je so slovami, tak nech sú potravou pre myseľ a dušu a ponúkajú interpretácie. Tá hudba vás vezme niekam, kde ostatní ľudia nemajú prístup,“ hovorí o svojom intímnom postoji k hudbe Ratcliffe, pre ktorého je hudba meditáciou a terapiou zároveň. Z času na čas sa však ocitne v období, kedy sa mu múzy vyhýbajú veľkým oblúkom. Vtedy Ratcliffovi prebehne hlavou replika Kráľa Leara z rovnomennej hry anglického dramatika Williama Shakespeara. „Myslím, že v hre Kráľ Lear je výrok ´nič vzchádza z ničoho´. Presne to niekedy cítim v štúdiu. Vyzerá to tak, že sa nič nedeje a nič nefunguje. Ale veci sa majú tak, že niekedy proste musíte iba robiť a jestvovať a ostatné príde samo,“ vyznáva sa Ratcliffe.
Basement Jaxx patrili medzi headlinerov nielen na tohtoročnej Pohode, ale v roku 2005 aj na preslávenom britskom festivale Glastonbury. Buxton obsluhoval mixážny pult a Ratcliffe hral na basovej gitare a klávesoch. Pozornosť na hlavnom pódiu pútali korpulentné speváčky so soulovými hlasmi, hudobníci, či atraktívna vokalistka v latexe s bičom v rukách. Sedemdesiatminútový koncert vyplnili najznámejšími skladbami ako Romeo, Bingo Bango, Oh my gosh, Where´s Your Head At?, či singlom Hey U z posledného albumu Crazy Itch Radio (2006).
