„Na Slovensku sa opäť raz začína nakrúcať. Slovenskí filmári však stále dosť dobre nepochopili, čo vlastne divák od nich očakáva. Pseudointelektuálne konštrukcie a obrazové ekvilibristiky už dnes nikoho nezaujímajú. Stále chýba silný príbeh bežného človeka. Nevyrovnané herecké výkony a slabá ruka režiséra opäť raz...“
To nie je recenzia na ďalší slovenský film. To iba režisér Vlado Fischer improvizovane odpovedá na otázku, či si vie predstaviť, ako sa na jeho nový film vrhnú kritici. Už na ňom totiž zopár týždňov robí – dostal do rúk scenár Viliama Klimáčka s názvom Polčas rozpadu. Hotové dielo by sme mali vidieť koncom roka.
Vlado Fischer je v skutočnosti oveľa pozitívnejí ako jeho fiktívna recenzia. Vraví: „Nie, milí čitatelia, choďte sa pozrieť na každý nový slovenský film. Uvidíte dobrých slovenských hercov a úprimnú snahu tvorcov o komunikáciu s vami. Ak budete viac chodiť do kina, budú aj naše filmy lepšie.“
Komédia alebo dráma – rozhodneme sami
Vo filme bude rozprávať o úspešnom biznismenovi, čo má pocit, že ho už nič nemôže zaskočiť. Život mu plynie pohodlne a bezkonfliktne. On sa ním len vezie, nič nerieši – kým mu do dráhy nevstúpi mladá „nezávisláčka“ a nevychýli ho z nej.
To by bola jedna časť rozprávania. Režisér dopĺňa: „Vo filme sa ešte paralelne odvíja smutný príbeh utečenkine z Arménska, ktorá nemá okrem svojho života vôbec nič. Oba príbehy sa v jednom momente stretnú a konfrontujú sa. Čo znamená prísť o všetko?“
Vlado Fischer má rád, keď sa vážne témy prelínajú s humorom. Preto aj film Polčas rozpadu bude taký. Strieda obrazy dojímavé s obrazmi situačnej komiky. Či to bude vo výsledku čierna komédia, alebo niečo iné, to si vraj rozhodneme sami. „Rovnaké situácie si predsa často vyhodnocujeme každý úplne inak,“ hovorí.
Happy end vraj čakať nemáme. Hoci sa dráma ozýva len nenápadne, záver filmu bude patriť skôr jej. „Príbeh sa končí tragicky, ale tam, kde by sme to najmenej čakali. Som zvedavý, ako to diváci prijmú. V autorskom tíme sme o tom dlho debatovali. Možno to divák pocíti ako podpásovku. A možno si spätne znovu prejde situáciami, aby vystopoval, ako sa to vlastne všetko zomlelo. Lenže život je práve taký.“
Experiment i absolútna kreativita zároveň
Štýl rozprávania so zvláštnym záverom robia z Polčasu rozpadu malý experiment. Napokon, Klimáčkov text bol pôvodne inscenovaný v divadle GUnaGU. Chvíľu trvalo, kým sa adaptoval na filmový scenár.
Divadlo a film sú dve rozdielne médiá, to je samozrejmé. Ale že si herci odskakujú na nakrúcanie z divadelných skúšok a musia rýchlo prechádzať z jedného typu herectva na druhé, už také samozrejmé nie je. „U nás sa filmov robí málo, preto je logické, že vzniká problém. Ak je príbeh civilkou, aj malé prehrávanie je neprijateľné. Najlepší herec je pritom ten, kto dokáže hrať tak, že vôbec nehrá. To je to najťažšie. O pár rokov už snáď tento hendikep mať nebudeme,“ vraví Fischer.
Najväčšiou hereckou hviezdou Fischerovho filmu je Iva Janžurová. „Mať ju v štábe znamenalo stretnutie s absolútnou profesionalitou, kreativitou a ľudskosťou. To sa ani nedá opísať. Iva Janžurová je • edným slovom skvelá.“
Polčas rozpadu je prvým Fischerovým filmom pre kiná. Za jediný limit považuje peniaze, lebo pri filme ich nie je nikdy dosť. Inak všetko klape tak, ako si kedysi, ešte v škole, predstavoval. Hoci to vraj môže znieť divne.
Polčas rozpadu
Film zo súčasnosti, o štyridsiatnikoch a ich vzťahoch nakrúca režisér Vlado Fischer, kameramanom je Ivan Finta.
Nakrúcanie sa začalo v máji, v auguste by sa malo skončiť. Kinopremiéra je plánovaná na december.
Vo filme uvidíme slovenských i českých hercov. Soňa Javorská z produkčnej spoločnosti JMB a zároveň vedúca výroby hovorí: „Je dobré mať vo filme známe osobnosti, no my sme sa zároveň chceli vyhnúť tomu, aby si ich ľudia spájali s komerčnými aktivitami. Najťažšie bolo nájsť herca pre hlavnú postavu – do Čiech sme ísť veľmi nechceli, radšej sme dali príležitosť našim hercom.“
Hlavnú mužskú postavu napokon hrá Ján Kroner, spolu s ním dostali väčšie úlohy Táňa Pauhofová, Matej Landl a Diana Mórová. Z Česka prišli Iva Janžurová a Klára Trojanová.
Polčas rozpadu považuje Soňa Javorská za „normálnu“ produkciu. Na film ôsmimi miliómi prispelo ministerstvo kultúry a šiestimi koproducent Slovenská televízia.(kk)