BRATISLAVA 30. júla (SITA) - Český herec, komik a v neposlednom rade valašský kráľ Boleslav (Bolek) Polívka sa narodil 31. júla 1949 vo Vizoviciach (Zlínsko). Ako sa píše na jeho internetovej stránke bolek.cz, "když byl Bolek Boleček, obdivoval svého tátu ochotníka, miloval divadelní vůně líčidel a také se jich brzy dočkal...". Po prvý raz si k nim pričuchol vo vtedajšej sokolovni, kam zavítal medzi divadelníkov - ochotníkov, ku ktorým patril aj jeho otec. Tú špecifickú vôňu líčidiel, ktoré nemôžu chýbaťv žiadnej šatni či maskérni, si zapamätal dodnes. Boleček mal iba štyri roky, keď ho otec začal obsadzovať a bol to práve on, kto mu po prvý raz nasadil na malý noštek červený klaunský nos. "Pamatuju si, jak krásně voněl po klihu, na hlavu jsem dostal klobouček a ještě na mě pověsil své staré sako, které ovšem musel podvazovat. A vystupoval jsem s kvartetem Suli, Bruli, Poli, Vali, což byli Sulíček, Brůžek, Polívka (tatínek) a Valíček," spomína Polívka. Vtedy však jeho rola na javisku bola skôr pasívna.
Keď vyrástol, hrával ochotnícke divadlo, spočiatku bábkové. Na začiatku patril do skupiny tých, ktorí bábkam prepožičiavali hlasy. Druhou métou a veľkou výzvou pre neho bolo stať sa vodičom bábky, teda osobou, ktorá už mohla aj hýbať končatinami bábky. Postupne sa z Bolka školáka stal Bolek - študent strednej školy. Práve na strednú školu si na stránke bolek.cz spomína takto: "Na každého žáka připadlo pět učitelek. Opravdu! Byly to takové ty učitelky, co čekaly na odjezd do Kanady za svým manželem a podobně, prostě kvalitní lektoři, třeba z Brna, ale musely od válu. A to vám nedovolí to flákat."
Neskôr študoval na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne, vtedy jedinej vysokej škole, kam brali aj študentov s talentom, ale bez maturitného vysvedčenia. Po ukončení vysokej školy sa stal Polívka jedným zo spoluzakladateľov divadla Husa na provázku. Pôsobil aj v pantomíme Borisa Hybnera a Ctibora Turbu.
Vo filme debutoval v roku 1976, keď hral v Troch chrobákoch. Už o dva roky účinkoval v muzikáli Vladimíra Sísa - Balada pro banditu, ktorý uviedlo aj divadlo Husa na provázku. V príbehu o Nikolovi Šuhajovi loupežníkovi vtedy hral spolu s dávnym kamarátom a spolužiakom z vysokej školy Jiřím Pechom, aj Miroslavom Donutilom či Ivou Bittovou. V roku 1981 ho zasa režisérka Věra Chytilová obsadila do komédie Kalamita. S manželkou Chantal Poullain-Polívkovou sa po prvý raz stretli pred kamerou v komédii Šašek a královna z roku 1987. Účinkovala v nej plejáda hviezd - Jiří Kodet, Gustav Nezval, Vladimír Leraus, Vlastimil Brodský, Marta Richterová a znova aj Pecha. Okrem iných režisérov zaujal aj Juraja Jakubiska, ktorý ho obsadil do filmu Sedím na konári a je mi dobre (1989). Na pľaci sa vtedy stretol s Markétou Hrubešovou, Deanou Horváthovou, Štefanom Kvietikom, Stanislavom Štepkom či Zitou Furkovou. Rok po nežnej revolúcii sa objavil vo filmoch O babě hladové, Pražákům, těm je hej a V žáru královské lásky (všetky 1990). Nielen Bolkovi zabezpečila úspech a pochvalu kritiky komédia s nádychom drámy Jana Svěráka Obecná škola (1991). Bolkovský vtip a talent predviedol aj v nezabudnuteľnej snímke Dědictví aneb Kurvahošigutntag z roku 1993. Režisérka Chytilová ho vtedy obsadila do hlavnej roly starého mládenca Bohuša žijúceho na dedine, ktorý zdedí veľký majetok. Bolek Polívka, Miroslav Donutil, Jozef Kroner, Dagmar Havlová - Veškrnová, Jiří Pecha či Ivana Chýlková - to všetko je iba neúplný výpočet hviezd, ktoré v komédii hrali, nezabúdajúc na pamätnú scénku s Karlom Gottom. O rok neskôr po Polívkovi "siahol" režisér Jan Svěrák a tak vznikla snímka Akumulátor 1 (1994). Do českej kinematografie Bolek výraznejšie zasiahol aj v roku 1999, keď diváci videli po prvý raz film Jana Hřebejka Pelíšky. V 115-minútovej snímke exceloval aj Miroslav Donutil, Jiří Kodet, Jaroslav Dušek, Ondřej Brousek, Kristýna Nováková, Simona Stašová, Emília Vášáryová, Eva Holubová a Stella Zázvorková. Naopak, ďalší film, v ktorom hral - Eliška má ráda divočinu (1999), veľmi nenadchol. Veľký úspech však predstavovali filmy z roku 2000 - vojnová dráma Musíme si pomáhať J. Hřebejka, v ktorej stvárnil manžela Anky Šiškovej. Okrem toho hral v hororovej dráme Kytice F. A. Brabca na námet rovnomennej zbierky K. J. Erbena. Skrachovaný sochár, ktorý ale zostal verný sám sebe a nepoddal sa zvrátenej ideológii, sa z neho stal vo filme Pupendo (2003). V tom istom roku účinkoval aj v seriáli Černí baroni a v roku 2004 nasledovalo Bolero - kontroverzný film údajne približujúci príbeh zavraždenej študentky Ľudmily Cervanovej. Medzi posledné snímky, v ktorých účinkoval, patril historický film Jánošík (2006). Na jeseň ho diváci uvidia aj v najnovšej snímke Juraja Jakubiska - Bathory (2007).
Ak práve Bolek nepracuje na nejakom filme, pripravuje televízne relácie Manéž či Bolkoviny. V roku 1993 si založil v Brne vlastné divadlo Bolka Polívku, hosťuje však aj v iných. Vo voľnom čase si vychutnáva jazdu na koni Bilbovi, alebo na svojej farme v Olšanoch organizuje podujatia. Je niekoľkonásobným otcom, posledné roky žije s Marcelou Černou.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.bolek.cz, www.csfd.cz.
