Vyštudovala psychológiu i psychoanalýzu a duševnej pomoci ľuďom sa venuje aj profesionálne. Už nejaký čas žije vo Viedni,
a preto dôverne pozná pocit, keď sa musí zrazu človek hľadať. Jej novela sa pôvodne mala volať Preč, pretože je o odchádzaní a vracaní sa, no nakoniec sa volá Yesim. SVETLANA ŽUCHOVÁ.
Dá sa v literatúre navzájom porovnávať?
„Ja som súťaživá a keby som bola atlétka, asi by som mala rada aj atletické súťaže. Je to možnosť zmerať si sily a zistiť, či je človek naozaj dobrý. Myslím, že vo svete jestvuje dohoda o istých kritériách kvality. Všeobecne sa hovorí, že toto je kvalitnejšie a toto menej kvalitné. Ale, samozrejme, tieto kritériá sú subjektívne. Nie každému sa musia páčiť tie tzv. kvalitné veci.“
Ako vnímate finálovú nomináciu do Anasoft litery?
„Veľmi ma to potešilo. Ťažko sa to prirovnáva k nejakému inému umeniu, ale keď je niekto herec, tak má na javisku okamžitú spätnú väzbu: potlesk divákov. Písanie je veľmi introvertná činnosť, človek sedí doma v teplákoch a píše. Až potom vyjde kniha, no aj tak nemáte priamy stret s publikom. Jedine na čítačkách, no priznajme si, chodí na ne málo ľudí. Prostredníctvom súťaže mám spätnú väzbu, že tú knihu naozaj niekto prečítal a páčila sa mu.“
Nie je obdobou divadelného potlesku predaj?
„Určite áno, ale predaj je čosi strašne všeobecné. Tam je publikum ’ľud’, no v súťaži sú to ’odborníci’.“
Povedali ste, že písanie je introvertná činnosť. Ste introvert?
„Myslím, že áno.“
Ale študovali ste psychológiu a neskôr psychoanalýzu, kde sa pomáha ľuďom, čo asi nie je veľmi introvertná činnosť.
„Podmienkou všetkých týchto ’pomáhacích’ profesií je istá sebareflexia. Psychoterapeutické postupy by mali vykonávať ľudia, ktorí sú schopní sami seba reflektovať. Myslím, že istá introvertnosť je podmienkou týchto povolaní.“
Hovorí sa tiež, že psychológiu idú študovať ľudia, ktorí majú sami nejaké komplexy. Čo je na tom pravdy?
„Určite si to povolanie nevyberáme náhodne. Je veľká frakcia ľudí, ktorí idú študovať psychológiu práve preto, že majú nejaký problém, i keď to slovo nemám rada. Je totiž relatívne, čo je a čo nie je problém. Ale veľa ľudí tam ide z nejakej vlastnej hnacej sily a sami sa s niečím potrebujú porátať. Čo však vôbec neprekáža, základom psychoterapeutického vzdelávania je vlastná psychoterapia.“
Je aj písanie istou formou terapie?
„Určite áno, človek si veľa vecí utriedi, zastaví, spomalí a premysli si to, čo sa doteraz dialo. To mám veľmi rada, pretože žijem rýchlo a potom prichádzajú obdobia, keď si uvedomujem, že to už nestíham spracovávať. Vtedy je najlepšie si taký ’výsek’ spísať.“
Novela Yesim bol váš prvý dlhší prozaický text?
„V skutočnosti druhý. Do súbehu Román 2006 som poslala román a ten som napísala predtým. S vydavateľom som však bola dohodnutá, že v lete mu odovzdám rukopis knihy a po intenzívnom písaní toho románu mi ostalo relatívne málo času a teda Yesim som napísala rýchlo. V skutočnosti bol román prvý, ale technicky vyšla skôr Yesim.“
Téma emi/imigrácie a spoločenského hľadania sa nie je jednoduchá. Ako sa tá kniha písala?
„Písala sa ľahko, pretože sú to témy, ktorými žijem. Dlho som bola vo Viedni a aj teraz tam žijem: ako cudzinka. Je to vec, ktorá ma zaujíma, podobne ako ma zaujímajú životy iných cudzincov. Niektorí to majú ešte ťažšie ako my, napríklad Turci.“
Premietalo sa niečo z vašich osobných zážitkov do knihy?
„Sú tam veci, ktoré sú vymyslené. Vyhýbala som sa úplným tureckým reáliám, pretože ani medzi Turkami nemám bližších priateľov. Netrúfala by som si písať o Turkoch konkrétne. No sú tam aj také, ktoré sú veľmi osobné. Teda asi jedna k jednej. Je to mix, ale určite je Yesim osobná knižka.“
To znamená čo?
„Že mnohé situácie, ktoré sú v texte, sa mi naozaj stali, i keď som ich trochu posunula. Petra Hůlová mi raz povedala, že má pocit, akoby opisovala niečo, čo je úplne skutočné, akurát, že sa to nikdy nestalo. Tak niečo takéto. Mám pocit, že situácie sú skutočné, no v knižnej forme sa neodohrali. Preto sa nedá povedať, že ja som Yesim. Ale odrážam sa v nej. Reálie sú kulisy a rekvizity.“
Isté pasáže knihy sa dajú interpretovať z feministického hľadiska, tomu ste sa však bránili. Prečo?
„Je mi cudzie delenie na ženské a mužské písanie a už sa akoby automaticky bránim označeniu ženské písanie. Naša kultúra je plná klišé o tom, čo je ženské a čo mužské. Mňa by celkom lákalo napísať knihu z pohľadu muža, ale predsa len, nemôžem sa vžívať do niečoho, čo nie som.“
Tá kniha je aj knihou o stereotypoch. Nie je takéto písanie trochu písaním na efekt? Je strašne ťažké napísať knihu o banálnej rodine bez predsudkov.
„Môže sa to tak brať. Ono môže vyznievať, že tá kniha je knihou o stereotypoch, ale pre mňa je to kniha o odchádzaní, samote, cudzosti a odcudzení. A už tá cudzina trochu nabáda, aby tam boli stereotypy. Okamžite, keď začnete písať o cudzincoch v inej krajine, skĺza to do tejto polohy.“
Už je vám Viedeň domovom? A ako človek spozná domov?
„To je veľmi ťažká otázka. Myslím, že už som tu viac doma ako kedysi. Keď čítam na čítačkách Yesim, tak si uvedomujem, že som sa posunula. Pracujem tu a práca pomáha udomácniť sa. Ale domov sa podľa mňa spozná podľa maličkostí: vieš potme zapnúť svetlo alebo si napustiť hrnček vody.“
Čo je Anasoft litera
Je to finančne najlepšie ohodnotená slovenská literárna cena, do ktorej sú automaticky nominované všetky prozaické diela slovenských autorov v prvom vydaní vydané v uplynulom roku.
V prvom kole odborná porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová a Miroslav Zelinský) vybrala zo 76 titulov desať finalistov (v abecednom poradí): Robert Bielik: Sansilia, Petrus, Dušan Dušek: Zima na ruky, Slovart, Jana Juráňová: Orodovnice, Aspekt, Monika Kompaníková: Biele miesta, KK Bagala/LCA, Márius Kopcsay: Zbytočný život, KK Bagala/LCA, Silvester Lavrík: Perokresba, KK Bagala/LCA, Rút Lichnerová: Anna Regina, Q111, Marek Vadas: Liečiteľ, KK Bagala/LCA, Pavel Vilikovský: Silberputzen, Vydavateľstvo PT, Svetlana Žuchová: Yesim, KK Bagala/LCA.
V druhom kole bude 3. októbra spomedzi nich vyhlásený víťaz, ktorý získa odmenu 200–tisíc Sk. Vlani ju získal Pavel Vilikovský za knihu Čarovný papagáj a iné gýče.
Novinkou druhého ročníka je cena 25 000 Sk pre vydavateľa víťaznej knihy. Papier v tejto hodnote udelí Bratislavská papierenská spoločnosť, s. r. o., ktorá sa stala hlavným partnerom podujatia.
Hlasujú aj čitatelia SME o najobľúbenejšiu knihu 2006, adresa: www.knihy.sme.sk/anasoftlitera, do 1. októbra. Z hlasujúcich vyberieme jedného čitateľa, ktorý získa kolekciu 10 kníh finalistov.
