Festival Summerbeach Rudava sa vždy vyznačoval trochu iným zameraním, než je tomu u iných letných, hudobných podujatiach. Už celkovo 11.ročník festivalu pri Malých Levároch nebol výnimkou a 27.-29. júla to potvrdil. Nie nadarmo sa Rudava nazýva športovo-hudobným festivalom.
Stanové mestečko bolo znovu zvolené niekoľko stoviek metrov od centra všetkého diania, navyše cesta viedla priamo cez zaprášené parkovisko pre autá. Pre športovo naladených fanúšikov sa naskytli na Rudave mnohé možnosti rozvinutia športového ducha, len trochu zamrzí, že organizátori si nedali prácu s rozdelením na profesionálne a rekreačné tímy. Takto sa človek, ktorý si chcel danú disciplínu len vyskúšať, musel nechať „vyučovať“ od skúsenejších, čo určite mnohých odradilo. Na plážový futbal sa pozeralo v mnohých prípadoch výborne, dokonca sme sa v sobotu dočkali aj exhibičného zápasu osobností. Na rozpálenom piesku predvádzali svoje umenie aj zruční volejbalisti (muži, ženy a mix). Vo vode bolo k dispozícii vodné pólo a dokonca aj nesúťažný futbal na vode. Príjemným spestrením mohol byť paintball, avšak práve ten doplatil na skúsených hráčov, ktorí nováčikom, prípadne nie až tak znalým, nedali žiadnu šancu na úspech. Možnosť rekreačného zápolenia bola už platená a nebola v cene lístku. Podľa niektorých súťažiacich bola miernym sklamaním i plocha samotného ihriska, ktorá umožňovala len ukrytie sa za najbližšiu prekážku a taktické vyčkávanie. Príliš málo miesta nespravilo zápasy príliš divácky atraktívne a v niektorých prípadoch netrvali zápasy ani dlhšie ako minútu.
Po športovej časti sa v poobednajších hodinách začala hudobná vložka, ktorá mala síce svoje hlavné dejstvo iba na jednom pódiu (druhý stage bol zameraný na elektronickú hudbu), problémom to vôbec nebolo. Piatkový program sa pomaličky rozbiehal cez kapely HT alebo Vetroplach, avšak očakávané prekvapenie priniesla Zóna A so svojským štýlom. Hoci sa zdá, že slovenskí punkeri sú už jednoducho starí, čo to predvádzali na pódiu, s kľudným svedomím tromflo aj mladšie ročníky. Nasledovala česká Vypsaná Fixa, ktorá si držala vysoký štandard. Menším sklamaním sa skončil koncert Pary. Hoci sa spevák skupiny Lasky snažil ako mohol, dokonca zabával i pri lezení na konštrukciu pódia, zlé ozvučenie ich koncertu rezonovalo až príliš. Skladby boli výborne zvolené, všetci na pódiu sa snažili, avšak neustála spätná väzba mrzela. Nasledovala Tina so svojim, už dnes známym, hlasom a bola príjemnou zmenou oproti ostatným skupinám. Ukončenie v podobe Karpatských chrbátov patrí medzi najzlatšie klinčeky programu na nejednom festivale a Rudava nebola výnimkou. Sobota sa niesla v kľudnejšom tempe a skutočný rozjazd nastal až v neskorších hodinách. Zaradenie Roba Grigorova na lukratívnu 20.hodinu trochu zarazí, ale všetko si fanúšikovia hudby vynahradili poskakovaním na Ska2tonics. Horkýže Slíže predviedli výborný výkon a je vidno, že festivaly im sedia omnoho viac ako návštevy ranných relácii komerčných televízií. Kto poznal repertoár Support Lesbians, určite si v dave ľudí prišiel na svoje a večer bol ukončený melodickou Pehou.
Organizačné záležitosti neboli zvládnuté úplne na jednotku, no na druhú stranu treba povedať, že extrémne veľké prešľapy nenastali a všade ste mohli natrafiť na organizátorov a pomocný personál, ktorý sa neustále staral o menšie i väčšie problémy. Tými podstatnejšími sa ukázala byť absencia spŕch. Síce boli štyri, avšak bez akéhokoľvek súkromia. Ich počet rozhodne nestačil, hlavne ak vezmeme do úvahy, že mnohí športovci sa po niekoľkých hodinách na slnku chceli osprchovať. Druhým problémom sa ukázal nepraktický prechod medzi športovým areálom a hudobnou časťou. Pred pódiom sa pri veľkých koncertoch zišlo mnoho ľudí, ktorí po ich ukončení začali masovo unikať do športovej časti, kde sa nachádzali (takmer) všetky stánky s občerstvením. Ak sa bezpečnostná služba rozhodla všetkých minimálne okom kontrolovať, na nálade to rozhodne nepridalo. Inak sa však 11.ročník Summerbeach Rudava vydaril a športovci, hlavne tí najlepší, ktorí postúpili do záverečných bojov, si ho užili aj v nedeľu. Problémy s nedostatočným pokrytím kyvadlovou dopravou mnohých zarazilo, ale to už patrí medzi tradičné choroby slovenských festivalov, ktorých sa zbavujeme postupne. Kto prišiel, určite neoľutoval a hoci nešlo o čisto športový, ani čisto hudobný festival, na svoje si prišiel každý.
Ján Kordoš
