Rukojemníctvo v spoločnosti, istý nátlak, nemožnosť voľby sa zdá ako najsilnejší motív vašich hrdinov.
„Je to zložitá otázka, pretože je to do istej miery subjektívny problém. Každý z nás si možno okrem istých hraničných situácií predsa len môže vybrať. Situácia človeka, ktorý si nevie vybrať správnu cestu, je do istej miery zveličenie. Môžeme to brať aj ako neschopnosť hrdinu, ktorý sa sťažuje, že sa mu v nejakom ohľade nežije dobre. Môžeme povedať, že je neschopný, nevybral si lepší osud, mohol byť úspešný, mohol byť bohatý, šťastný, mohol by mať príjemné pocity. Preto sa často moji hrdinovia, podľa mňa nie celkom správne hodnotia ako outsideri, ako loseri.“
A majú inú možnosť?
„Hovorím, nie celkom správne, lebo človek je pod tlakom svojho rozhodovania a vyberá si svoje možnosti aj s ohľadom na určité morálne aspekty. Iste, každý z nás má napríklad možnosť si niečo nakradnúť z verejného majetku alebo niečo vytunelovať, ale mnohí to neurobia nie preto, že by nemohli, ale trebárs aj preto, že by sa im to protivilo. Možnosť našej voľby do istej miery ovplyvňuje aj spoločnosť, v ktorej žijeme. To znamená, že ak sa niekto cíti pod tlakom okolností, že si nevybral dobre alebo mu nebola vybratá dobrá životná možnosť, nie je to len jeho chyba, chyba jeho voľby, ale aj vec spoločenských vzťahov, ktoré nemožno opomenúť.“
Povedzme, že ste český autor. Vybrali by ste si ako autor rovnaké témy a problémy?
„Do istej miery áno, lebo do istej miery majú všetky postkomunistické krajiny rovnaký druh problémov. Česká republika má veľa spoločných problémov s nami. Keď pozerám české médiá, mám pocit, že pozerám tie naše. Je tu však jedno veľké ale. V Českej republike predsa len badať určitý kultúrny odskok. Česká spoločnosť je kultúrnejšia aj vďaka istým tradíciám, historickým okolnostiam. Keď sa napríklad v Česku rozhoduje o štátnom rozpočte, český minister kultúry pohrozí rezignáciou z funkcie, keď hrozí, že tých peňazí na svoj rezort nebude mať viac a trvá na tom. Môžeme si porovnať, koľko sa nakrúti filmov v Česku a koľko na Slovensku. Takýchto porovnaní by sme našli veľa a potvrdzujú, že česká spoločnosť je v určitom smere o krok dopredu a práve v tom smere, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý.“
Zdá sa však, že v tomto smere ste v menšine.
„Nemôžeme sa tváriť, že je v spoločnosti všetko v poriadku a keď je niekto nespokojný, že to je nejaký chmuľo. Napríklad niekto chce zaparkovať na mieste, ktoré má predplatené, a parkuje tam vodič veľkého terénneho auta, ktorý vytiahne pištoľ a povie mu: vypadni, lebo ťa zabijem. Ak naša spoločnosť funguje takto, potom nie je normálna. Mne sa nezdajú neprispôsobiví tí ľudia, ktorí sa na to sťažujú, ale skôr tí, ktorí sú s tým spokojní. Keď sa nám posunú normy správania a kultúrne hodnoty, normálny človek spokojný byť nemôže.“
Sú v našej krajine normy správania už také neštandardné?
„Požičiam si, čo mi povedal český filozof Erazim Kohák, pretože to je podľa mňa náš prípad. Keď sa hovorí o kultúre, môžeme povedať, že kultúra sú nejaké pravidlá. Niečo, čo nám káže nerobiť veci, ktoré považujeme za zlé, aj keď nám to, povedzme, zákon nezakazuje alebo nedokáže nám v tom zabrániť. A takisto nás kultúra núti robiť veci, ktoré považujeme za dobré, hoci nám to nikto neprikazuje a nie je nám to uložené ako povinnosť. Kohák na to používa extrémny príklad, ale podľa mňa veľmi presný: Vďaka kultúre vieme, že si nemáme podpaľovať domy. Podpaľovať domy, samozrejme, je trestný čin, ale ak by si polovica ľudí v tejto spoločnosti povedala, že idem podpáliť susedovi dom, neexistuje žiadna represívna sila, ktorá by tomu javu vedela zabrániť.“
Ako konkrétne abstraktný pojem kultúra prinúti majiteľa terénneho automobilu nepoužívať pri parkovaní zbraň?
„Kultúrne normy si osvojujeme tak, že si ako deti prečítame nejaké rozprávky a v tých rozprávkach vieme, čo je zlo a čo je dobro, že máme rodinu, ktorá nás to naučí. Na tieto kultúrne hodnoty si potrebujeme pozrieť nejaké filmy, prečítať nejaké knihy. Keď nám toto vypadne zo života, stratíme orientáciu v tom, čím svojmu okoliu spôsobujeme dobro a čím zlo.“
Čo je Anasoft litera/div > Je to finančne najlepšie ohodnotená slovenská literárna cena, na ktorú sú automaticky nominované všetky prozaické diela slovenských autorov v prvom vydaní, vydané v uplynulom roku.
V prvom kole odborná porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová a Miroslav Zelinský) vybrala zo 76 titulov desať finalistov (v abecednom poradí): Robert Bielik: Sansilia, Petrus, Dušan Dušek: Zima na ruky, Slovart, Jana Juráňová: Orodovnice, Aspekt, Monika Kompaníková: Biele miesta, KK Bagala/LCA, Márius Kopcsay: Zbytočný život, KK Bagala/LCA, Silvester Lavrík: Perokresba, KK Bagala/LCA, Rút Lichnerová: Anna Regina, Q111, Marek Vadas: Liečiteľ, KK Bagala/LCA, Pavel Vilikovský: Silberputzen, Vydavateľstvo PT, Svetlana Žuchová: Yesim, KK Bagala/LCA.
V druhom kole bude 3. októbra spomedzi nich vyhlásený víťaz, ktorý získa odmenu 200–tisíc Sk. Vlani ju získal Pavel Vilikovský za knihu Čarovný papagáj a iné gýče.
Novinkou druhého ročníka je cena 25 000 Sk pre vydavateľa víťaznej knihy. Papier v tejto hodnote udelí Bratislavská papierenská spoločnosť, s. r. o., ktorá sa stala hlavným partnerom podujatia.
Hlasujú aj čitatelia SME o najobľúbenejšiu knihu 2006, adresa: www.knihy.sme.sk/anasoftlitera, do 1. októbra. Z hlasujúcich vyberieme jedného čitateľa, ktorý získa kolekciu 10 kníh finalistov.
Keď je to také jednoduché, prečo má spoločnosť stále iné priority?
„Mám pocit, že teraz ani neexistuje záujem pomenovať nejaké problémy, a pritom si vôbec nenárokujem, že ja to pomenovať viem. Možno sú iní. Aj umelci sú na to, aby pomenovali problémy spoločnosti. My dnes o tú reflexiu asi nemáme až taký záujem, pretože nám je veľmi intenzívne nanucovaný pocit, napríklad v reklamách, ktoré majú na našu psychiku obrovský vplyv, že nemáme ani najmenší dôvod byť nespokojní, ak si kúpime pár výrobkov, ktoré zušľachtia náš vzhľad, alebo budeme mať dobré auto. Kým nie je nejaký záujem zaoberať sa tým, aká tá spoločnosť je a či sa nám v nej žije dobre, tak zdanlivo nie je ani šanca na nejakú zmenu.“
Autor: Katarína Kucbelová (Autorka je spisovateľka)
