Sen o majstrovských góloch a skandujúcich fanúšikoch sa mu ale rozplynul, keď si ako 14-ročný zlomil nohu. Láska k futbalu mu však ostala a dodnes je verným fanúšikom bieleho baletu - Realu Madrid. Vďaka úrazu sa dostal k fyzicky menej náročnému divadlu. Študoval na Škole dramatického umenia v rodnej Malage, neskôr hral s menšími divadelnými zoskupeniami. V roku 1981 sa presťahoval do Madridu a stal sa členom uznávaného Národného divadla. Antoniov otec José Domínguez bol policajt, jeho matka Ana učiteľka. Antonio má mladšieho brata Francisca.
Banderas bol spočiatku divadelný a televízny herec. Vo filme debutoval v roku 1982. Išlo o snímku Pestańas postizas. V 80-tych rokoch celkovo účinkoval zväčša iba v španielskych, alebo španielsko-argentínskych koprodukčných filmoch. Jeho začiatky sa spájajú aj s komédiou režiséra Pedra Almodóvara Labyrint vášní (1982). Nasledovali snímky El Seńor Galíndez (1984), Y del seguro... líbranos seńor! (1983), El Caso Almería (1984), 27 horas (1986), Delirios de amor (1986), či El Placer de matar (1987). Pod vedením režiséra Almodóvara hral aj v snímkach Matador (1986), Ženy na pokraji nervového zrútenia (1988) a Spútaj ma! (1990). Kým sa dostal do Hollywoodu, natočil ešte asi desiatku filmov v Španielsku. Jeho kariérny postup nastal v roku 1992, kedy hral vo filme Mambo Kings. Keďže v čase natáčania nevedel po anglicky, celý svoj text sa učil foneticky. Prvý americký film, v ktorom účinkoval, bol dokument s názvom S Madonnou v posteli z roku 1991.
V Almodóvarových filmoch sa často ocital v intímnych scénach, dokonca takých, na ktoré nebolo oko amerického diváka zvyknuté. Za Atlantikom ale na neho čakali skutočné veľké filmové úlohy. Účinkoval napríklad v oscarovej Philadelphii z roku 1993, kde si zahral homosexuálneho partnera Toma Hanksa. Nasledovali menšie a väčšie úspechy vo filmoch Dom duchov (1993), Interview s upírom (1994), Schôdzka s cudzincom (1995), Rapsódia v Miami (1995), Desperado (1995) a Evita (1996). Za muzikál Evita po boku Madonny si vyslúžil nomináciu na Zlatý glóbus. Okrem toho žiaril v snímkach Zorro: Tajomná tvár (1998) a rok 1999 ukončil snímkou Boxeri. Práve na filme Desperado spolupracoval s režisérom Robertom Rodriguezom, ktorý ho obsadil aj do trilógie Spy Kids (Spy Kids - 2001, Dvaja pátrači: Spy Kids 2 - 2002, Dvaja pátrači 3-D: Game Over - 2003).
Od roku 2000 účinkoval v niektorých hollywoodskych trhákoch, ako napríklad Frida (2002). Svoj hlas prepožičal do animovaného filmu Shrek 2 (2004) a hral v Legende o Zorrovi (2005).
Ako režisér vytvoril film Leto v Alabame (1999), do ktorého obsadil svoju manželku Melanie Griffith a dcéru Stellu. V roku 2006 vyšla zasa ním režírovaná dráma El Camino de los ingleses.
Skúsenosť má aj s hraním v muzikáli. V roku 2003 sa napríklad objavil v broadwayskom muzikáli Nine, vytvorenom podľa predlohy filmu 8 1/2 (1963). Za výkon získal niekoľko ocenení a zároveň ho nominovali na prestížnu divadelnícku cenu Tony Award v kategórii Najlepší muzikálový herec.
Na rozdiel od svojej manželky Melanie Griffith, Antonio je v Hollywoode stále žiadaný. Tento rok ho už fanúšikovia počuli v originálnej verzii animovanej rozprávky Shrek Tretí. Filmového kocúra v čižmách, ktorému požičal svoj hlas, "nahovorí" aj v snímke Shrek 4. Film je avizovaný na rok 2010. Ďalšie plánované filmy, v ktorých ho fanúšikovia uvidia, sú Sin City 2 (2008) či Puss in Boots (2010).
Banderas je druhýkrát ženatý. S prvou manželkou Anou Lezou sa zosobášil v júli 1987. Rozviedli sa po deviatich rokoch. V roku 1995 sa totiž na natáčaní filmu Two Much zoznámil s Melanie Griffith. Ich svadba sa konala 14. mája 1996. Majú spolu dcéru Stellu del Carmen Banderas Griffith, no Antonio sa stará aj o manželkine deti z predošlých manželstiev.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.csfd.cz, wikipedia.org, www.imbd.com.
