BRATISLAVA 10. augusta (SITA) - Herec Henry Jaynes Fonda sa narodil 16. mája 1905 v Grand Islande, Nebraska Williamovi Braceovi Fondovi a Herberte Krueger Jaynes. Predkovia rodiny Fondovcov do Spojených štátov pricestovali z Talianska a Holandska. V detstve a mladosti bol Henry aktívnym skautom. Neskôr študoval žurnalistiku na Minnesotskej univerzite, ale školu nikdy neukončil.
Hereckú kariéru odštartoval ako 20-ročný v Omaha Community Playhouse, keď priateľka jeho matky a zároveň matka Marlona Branda - Dodie potrebovala mladých hercov do hry You and I. Odcestoval teda na potulky svetom s divadelníkmi zo súboru Provincetown Players a hereckou skupinou pod vedením Joshuu Logana. Práve tam sa stretol s Jimmym Stewartom a spoznal svoju budúcu manželku Margaret Sullivan.
Fonda a Stewart odcestovali do New Yorku, kde spolu bývali a spoznávali zákutia Broadway. Divadlo Henryho živilo už v rokoch 1926 až 1934. Za jeho filmový debut sa považuje snímka Farmár sa žení z roku 1935. Svoju postavu už dobre poznal, pretože ju stvárnil aj v divadelnej hre na Broadway. O rok neskôr hral vo filme Dcéra prekliateho lesa a hlavnú postavu stvárnil aj vo filme Cez prah smrti (1937). Kritika pozitívne prijala aj jeho rolu v snímke Jezebel z roku 1938. Titulnú rolu získal ďalej vo filme Young Mr. Lincoln (1939), na ktorej po prvý raz spolupracoval s režisérom Johnom Fordom. Ten ho neskôr obsadil aj do filmu Ovocie hnevu (1940), v ktorom stvárnil Steibeckovho Toma Joada. Hoci práve tento film mnohí považovali za vrchol jeho hereckého umenia, Oscara zaň nedostal.
Počas druhej svetovej vojny hral po boku Barbary Stanwyck vo filme Pani Eva (1941) a prijal ponuku účinkovať aj vo filme Jazda do Ox-Bow (1943). Uprednostnil ale armádu a vstúpil do námorníctva. Ešte predtým zbierali so Stewartom peniaze na podporu Britov v boji proti nacistom. Neskôr ho povýšili a za vojenské zásluhy odmenili Bronzovou hviezdou s prezidentskou pochvalou.
Prvý povojnový film, v ktorom účinkoval, bol Pevnosť Apačov z roku 1948, no jeho zmluva so spoločnosťou Fox čoskoro vypršala. Ďalšiu ponuku odmietol a vrátil sa na Broadway. V tom istom roku získal Tony Award za postavu v komédii o námorníkoch Mister Roberts. S predstavením potom cestovali po Spojených štátoch a všade malo obrovský úspech.
Fonda sa do Hollywoodu vrátil po šiestich rokoch a to v úlohe seržanta Douglasa Robertsa vo filme Mister Roberts (1955). Neohrdol ani ponukou stvárniť Pierra Bezuchova vo filme Vojna a mier (1956). V roku 1956 spolupracoval s režisérom Alfredom Hitchcockom na filme Nesprávny muž. O rok neskôr začal po prvý raz spolupracovať na filmovej produkcii. Išlo o film Dvanásť rozhnevaných mužov (1957), ktorý získal nominácie na Oscara a Zlatý glóbus a v roku 1958 cenu BAFTA. Fonda sa vtedy zaprisahal, že už žiadny ďalší film produkovať nebude. Po sérii priemerných westernov porušil svoj sľub a pre spoločnosť NBC produkoval seriál The Deputy (1959).
V 60-tych rokoch vystupoval vo filmoch Vtedy na Západe (1968), Madigan (1968), Bostonský prípad (1968) a iných. Jeho priateľstvo so Stewartom sa v tom čase otriaslo v základoch, pretože každý z nich mal iný názor na politiku. Fonda bol liberálny demokrat, Stewart zasa konzervatívny republikán. Po veľkej škriepke sa dohodli, že sa nebudú o politike radšej zhovárať.
Fonda bol ženatý päťkrát. Prvýkrát sa oženil v roku 1931 s Margaret Brooke Sullivan, no po dvoch rokoch sa rozviedli. V roku 1936 to po druhý raz skúsil s Frances Ford Seymour, ktorá mu porodila dve deti - herecké duo Petra a Jane, ale v roku 1950 spáchala samovraždu. V tom istom roku sa zosobášil so Susan Blanchard. Adoptovali si dcérku Amy, ale aj toto manželstvo rýchlo skončilo. Štyri roky po rozvode sa oženil s talianskou kňažkou Afderou Franchetti. Boli spolu do roku 1961, ale krátko potom sa Fonda oženil s Shirlee Mae Adams, s ktorou zostal celých 17 rokov až do svojej smrti.
Jeho vzťah k deťom nebol nikdy veľmi vrúcny. Pomerne komplikovaný vzťah s ním mala hlavne dcéra Jane, herečka a známa politická aktivistka, ktorá odmietala jeho priateľstvo s Johnom Waynom a Jamesom Stewartom. Rovnako si nerozumeli ani ako herci.
V 70-tych rokoch Henry pokračoval v televízii aj vo filme. Okrem Cheyenského Spoločenského klubu (1970) sa objavil aj vo filme Príliš neskorý hrdina (1970). V čase, keď mnoho jeho kolegov profesionálne zostarlo a prestali byť pre produkciu zaujímaví, Fonda účinkoval v televíznom seriáli The Smith Family (1971). V roku 1974 sa vrátil na Broadway v dráme Clarence Darrow, za ktorú ho nominovali na Tony Award.
Jeho zdravie verejne zaškrípalo v apríli 1974, keď počas predstavenia skolaboval. Mal problémy so srdcovou aritmiou a museli mu voperovať kardiostimulátor. Na odporúčanie lekárov prestal hrať v divadle, ale objavil sa v niekoľkých televíznych produkciách.
Keďže jeho zdravie sa čoraz viac podlamovalo, v roku 1979 získal špeciálnu Tony Awards za činnosť na Broadway. V priebehu dvoch rokov ešte získal Oscara a Zlatý glóbus za celoživotný prínos.
V 80-tych rokoch stihol účinkovať vo filmoch The Oldest Living Graduate (1980) a Na Zlatom jazere (2001). Film získal 11 oscarových nominácii a stal sa jediným, za ktorý získal Oscara, ale aj Zlatý glóbus.
Fonda skonal vo svojom losangelskom sídle 12. augusta 1982 v dôsledku problémov so srdcom a na rakovinu prostaty. Spolu hral v 106 filmoch a televíznych programoch a 17 divadelných hrách.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.wikipedia.sk, www.csfd.cz, Encyklopédia filmu (1993).
