Liečiteľa ste napísali vďaka niekoľkým vašim pobytom v rovníkovej Afrike. Čo vás tam stále ťahá?
„Na africkom vidieku sa mi žije omnoho prirodzenejšie a voľnejšie. Ľudia sú srdeční a sála z nich energia a radosť. Nič neskrývajú a všetko, čo cítia, bez zábran povedia do očí. Nezaoberajú sa hlúposťami, iba tým najdôležitejším, čo je potrebné pre život. Keď som prvýkrát prišiel na dedinu a vybalil svoje zbytočnosti do hlinenej chatrče, zistil som, že v batohu mám viac vecí ako desaťčlenná rodina. Hanbil som sa ako pes, pretože im k spokojnosti stačí jedna prútená rohož, hrniec, náhradná košeľa a tri taniere.“
Nemáte problém zbližovať sa s tamojšími ľuďmi?
„Ak chcete, aby vás tamojší prijali medzi seba, musíte rešpektovať ich spôsob myslenia a prispôsobiť sa ich zvykom. Zabudnúť na pravidlá z domova a pri večeri sa snažiť pohrýzť potkana aj s kosťami. Spočiatku to nebolo jednoduché, pretože mám najhoršie zuby na svete.“
Ako ste prišli na to, že Afrika bude dobrým námetom na písanie?
„Moja prvá cesta bola rýchla a pracovná, jej výsledkom bolo zopár reportáží a pocit, že sa k rovníku musím vrátiť. Prvé poviedky z Liečiteľa som napísal krátko po návrate z druhej cesty z Kamerunu, ktorú som už absolvoval samostatne. Bolo to pred siedmimi rokmi a ten zážitok bol pre mňa ako úder kladivom do hlavy. Prebudil som sa do iného sveta s úplne iným spôsobom rozmýšľania, s iným rebríčkom hodnôt, s inými problémami a radosťami. Večer som ešte v Bratislave sedel nad číslami z marketingu a o dvadsaťštyri hodín na to som už s čiernou starenkou opekal dikobraza a počúval príbehy o chodiacich palmách a neviditeľných ľuďoch.“
Držíte sa len rozprávania tamojších ľudí, alebo si vytvárate priestor aj pre vlastné príbehy?
„V knihe afrických rozprávok som sa držal osnovy a rozprávania veľmi presne a z mojej strany to bolo len hľadanie štýlu a zjednodušení, aby bol text zrozumiteľný čitateľovi u nás. Poviedky z Liečiteľa sa však vypočutým a zažitým inšpirujú len okrajovo. Zostáva atmosféra, motív, postavy a drobné situácie. Alebo naivný rozprávač.“
Čím vás to prostredie najviac inšpiruje?
„Africká príroda je očarujúca, no zaujímajú ma hlavne ľudia a ich obyčajný život spätý s tradíciami. Úmrtia v rodine, hlad a choroby sú každodennou záležitosťou. Krásne a hrozivé sú v takom tesnom kontakte, že človek vníma realitu úplne inak. Možno aj preto sa domáci nezaoberajú budúcnosťou. Neplánujú, ale výdatne a bezprostredne si užívajú prítomnosť. Žijú bez času. Náš európsky čas, presne rozrátaný a zadelený v diároch, nás oberá o čas žiť.“
Cítite sa byť ponorený do života tamojších ľudí?
„Celý život môžete spoznávať jedného človeka a nebudete o ňom vedieť všetko. Tým viac Afričana, keďže medzi kultúrami existujú obrovské rozdiely. Navyše ľudia tam žijú na ohromne rôznorodom území a v takmer každom údolí vás prekvapí niečo nové zo zvykov a tradícií.“
Veľa pracujete s témou smrti, opradenou mágiou. Ako ste ju začali odhaľovať?
„V knihách neriešim zmysel života a otázky, čo bude po smrti. Téma konca sa mi však do textu často mimovoľne dostáva. Ako najväčší konflikt a imperatív, určujúci model správania. Na rovníku mŕtvy odíde kamsi inam, ale svoju rodinu ďalej kontroluje, stráži a pomáha jej. Deti sa ho pýtajú, ako sa zachovať, na stole má prichystané svoje obľúbené jedlo a žena o ňom hovorí tak, ako by si iba odbehol nakúpiť na trh. Žije ďalej v mysliach svojich blízkych.“
Je táto realita atraktívny materiál pre vaše poviedky?
„Magické a fantastické prvky nie sú v mojich poviedkach preto, aby ohúrili čitateľa. Vyplývajú zo spôsobu rozmýšľania Afričanov, ktorí berú stretnutia s duchmi, svojimi mŕtvymi predkami a kúzlami ako prirodzené, každodenné veci. Sú omnoho duchovnejší, ich vzťah k ich mŕtvym predkom a tradíciám ma ohromuje. V Kamerune sa rodina každú sobotu zíde, aby si s predkami pokecala a požiadala ich o radu.“
Vnímate smrť inak, odkedy spoznávate Afriku?
„Myslím, že nie, ale inak vnímam život. Po každom návrate z Afriky sa nestačím čudovať, aké zbytočné problémy trápia ľudí u nás a koľko energie spotrebujú na banality. Preniesť tak Slovensko na jeden deň do afrických trópov, aby si uvedomili, čo je to chudoba a ako vyzerá skutočná tragédia!“
Veríte viac africkým tradíciám ako slovenským?
„Poviedky nie sú o mojej viere. Nerozprávam ich ja, ale deti, ženy a starci. Autor je v texte to posledné, na čom záleží. Okrem toho mnohé z tradícií, mýtov a vzorcov správania z džungle existovali aj u nás. Opýtajte sa babičiek zo Zemplína alebo Šariša na uhranutie, čertov, bosorky a čarodejné bylinky.“
Prečo ste knihu nazvali Liečiteľ?
„Ten názov vznikol zároveň s poviedkou o mužovi, ktorý chcel ľuďom pomáhať a pritom na tom zarobiť. Vypomstilo sa mu to. Ani tie najušľachtilejšie dôvody neospravedlnia chamtivosť. Liečiteľ je človek, ktorý dokáže prekonať hranicu a vidieť. U mňa je to zároveň postava, ktorá hýbe dejom a vyskytuje sa aj v ďalších príbehoch knihy. Je sprostredkovateľom medzi ľuďmi svojho kmeňa a svetom duchov.“
Čo je Anasoft litera
Je to finančne najlepšie ohodnotená slovenská literárna cena, na ktorú sú automaticky nominované všetky prozaické diela slovenských autorov v prvom vydaní, vydané v uplynulom roku.
V prvom kole odborná porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová a Miroslav Zelinský) vybrala zo 76 titulov desať finalistov (v abecednom poradí): Robert Bielik: Sansilia, Petrus, Dušan Dušek: Zima na ruky, Slovart, Jana Juráňová: Orodovnice, Aspekt, Monika Kompaníková: Biele miesta, KK Bagala/LCA, Márius Kopcsay: Zbytočný život, KK Bagala/LCA, Silvester Lavrík: Perokresba, KK Bagala/LCA, Rút Lichnerová: Anna Regina, Q111, Marek Vadas: Liečiteľ, KK Bagala/LCA, Pavel Vilikovský: Silberputzen, Vydavateľstvo PT, Svetlana Žuchová: Yesim, KK Bagala/LCA.
V druhom kole bude 3. októbra spomedzi nich vyhlásený víťaz, ktorý získa odmenu 200–tisíc Sk. Vlani ju získal Pavel Vilikovský za knihu Čarovný papagáj a iné gýče.
Novinkou druhého ročníka je cena 25 000 Sk pre vydavateľa víťaznej knihy. Papier v tejto hodnote udelí Bratislavská papierenská spoločnosť, s. r. o., ktorá sa stala hlavným partnerom podujatia.
Hlasujú aj čitatelia SME o najobľúbenejšiu knihu 2006, adresa: www.knihy.sme.sk/anasoftlitera, do 1. októbra. Z hlasujúcich vyberieme jedného čitateľa, ktorý získa kolekciu 10 kníh finalistov.
