Na ceste s neviditeľnými ľuďmi

Rozhovor s MAREKOM VADASOM, finalistom literárnej súťaže Anasoft litera za knihu Liečiteľ.

Marek Vadas (1971) debutoval v roku 1994 zbierkou poviedok Malý román (Cena Literárneho fondu). S Emanom Erdélyim je autorom poviedkového románu Univerzita (1996) a zbierky poviedok Diabol pod čapicou (2001), momentálne pracujú spolu na cestopise. V roku(Zdroj: SME - MILAN DAVID)

Liečiteľa ste napísali vďaka niekoľkým vašim pobytom v rovníkovej Afrike. Čo vás tam stále ťahá?

„Na africkom vidieku sa mi žije omnoho prirodzenejšie a voľnejšie. Ľudia sú srdeční a sála z nich energia a radosť. Nič neskrývajú a všetko, čo cítia, bez zábran povedia do očí. Nezaoberajú sa hlúposťami, iba tým najdôležitejším, čo je potrebné pre život. Keď som prvýkrát prišiel na dedinu a vybalil svoje zbytočnosti do hlinenej chatrče, zistil som, že v batohu mám viac vecí ako desaťčlenná rodina. Hanbil som sa ako pes, pretože im k spokojnosti stačí jedna prútená rohož, hrniec, náhradná košeľa a tri taniere.“

Nemáte problém zbližovať sa s tamojšími ľuďmi?

„Ak chcete, aby vás tamojší prijali medzi seba, musíte rešpektovať ich spôsob myslenia a prispôsobiť sa ich zvykom. Zabudnúť na pravidlá z domova a pri večeri sa snažiť pohrýzť pot­kana aj s kosťami. Spočiatku to nebolo jednoduché, pretože mám najhoršie zuby na svete.“

Ako ste prišli na to, že Afrika bude dobrým námetom na písanie?

„Moja prvá cesta bola rýchla a pracovná, jej výsledkom bolo zopár reportáží a pocit, že sa k rovníku musím vrátiť. Prvé poviedky z Liečiteľa som napísal krátko po návrate z druhej cesty z Kamerunu, ktorú som už absolvoval samostatne. Bolo to pred siedmimi rokmi a ten zážitok bol pre mňa ako úder kladivom do hlavy. Prebudil som sa do iného sveta s úplne iným spôsobom rozmýšľania, s iným rebríčkom hodnôt, s inými problémami a radosťami. Večer som ešte v Bratislave sedel nad číslami z marketingu a o dvadsaťštyri hodín na to som už s čiernou starenkou opekal dikobraza a počúval príbehy o chodiacich palmách a neviditeľných ľuďoch.“

Držíte sa len rozprávania tamojších ľudí, alebo si vytvárate priestor aj pre vlastné príbehy?

„V knihe afrických rozprávok som sa držal osnovy a rozprávania veľmi presne a z mojej strany to bolo len hľadanie štýlu a zjednodušení, aby bol text zrozumiteľný čitateľovi u nás. Poviedky z Liečiteľa sa však vypočutým a zažitým inšpirujú len okrajovo. Zostáva atmosféra, motív, postavy a drobné situácie. Alebo naivný rozprávač.“

Čím vás to prostredie najviac inšpiruje?

„Africká príroda je očarujúca, no zaujímajú ma hlavne ľudia a ich obyčajný život spätý s tradíciami. Úmrtia v rodine, hlad a choroby sú každodennou záležitosťou. Krásne a hrozivé sú v takom tesnom kontakte, že človek vníma realitu úplne inak. Možno aj preto sa domáci nezaoberajú budúcnosťou. Neplánujú, ale výdatne a bezprostredne si užívajú prítomnosť. Žijú bez času. Náš európsky čas, presne rozrátaný a zadelený v diároch, nás oberá o čas žiť.“

Cítite sa byť ponorený do života tamojších ľudí?

„Celý život môžete spoznávať jedného človeka a nebudete o ňom vedieť všetko. Tým viac Afričana, keďže medzi kultúrami existujú obrovské rozdiely. Navyše ľudia tam žijú na ohromne rôznorodom území a v takmer každom údolí vás prekvapí niečo nové zo zvykov a tradícií.“

Veľa pracujete s témou smrti, opradenou mágiou. Ako ste ju začali odhaľovať?

„V knihách neriešim zmysel života a otázky, čo bude po smrti. Téma konca sa mi však do textu často mimovoľne dostáva. Ako najväčší konflikt a imperatív, určujúci model správania. Na rovníku mŕtvy odíde kamsi inam, ale svoju rodinu ďalej kontroluje, stráži a pomáha jej. Deti sa ho pýtajú, ako sa zachovať, na stole má prichystané svoje obľúbené jedlo a žena o ňom hovorí tak, ako by si iba odbehol nakúpiť na trh. Žije ďalej v mysliach svojich blízkych.“

Je táto realita atraktívny materiál pre vaše poviedky?

„Magické a fantastické prvky nie sú v mojich poviedkach preto, aby ohúrili čitateľa. Vyplývajú zo spôsobu rozmýšľania Afričanov, ktorí berú stretnutia s duchmi, svojimi mŕtvymi predkami a kúzlami ako prirodzené, každodenné veci. Sú omnoho duchovnejší, ich vzťah k ich mŕtvym predkom a tradíciám ma ohromuje. V Kamerune sa rodina každú sobotu zíde, aby si s predkami pokecala a požiadala ich o radu.“

Vnímate smrť inak, odkedy spoznávate Afriku?

„Myslím, že nie, ale inak vnímam život. Po každom návrate z Afriky sa nestačím čudovať, aké zbytočné problémy trápia ľudí u nás a koľko energie spotrebujú na banality. Preniesť tak Slovensko na jeden deň do afrických trópov, aby si uvedomili, čo je to chudoba a ako vyzerá skutočná tragédia!“

Veríte viac africkým tradíciám ako slovenským?

„Poviedky nie sú o mojej viere. Nerozprávam ich ja, ale deti, ženy a starci. Autor je v texte to posledné, na čom záleží. Okrem toho mnohé z tradícií, mýtov a vzorcov správania z džungle existovali aj u nás. Opýtajte sa babičiek zo Zemplína alebo Šariša na uhranutie, čertov, bosorky a čarodejné bylinky.“

Prečo ste knihu nazvali Liečiteľ?

„Ten názov vznikol zároveň s poviedkou o mužovi, ktorý chcel ľuďom pomáhať a pritom na tom zarobiť. Vypomstilo sa mu to. Ani tie najušľachtilejšie dôvody neospravedlnia chamtivosť. Liečiteľ je človek, ktorý dokáže prekonať hranicu a vidieť. U mňa je to zároveň postava, ktorá hýbe dejom a vyskytuje sa aj v ďalších príbehoch knihy. Je sprostredkovateľom medzi ľuďmi svojho kmeňa a svetom duchov.“

Čo je Anasoft litera

Je to finančne najlepšie ohodnotená slovenská literárna cena, na ktorú sú automaticky nominované všetky prozaické diela sloven­ských autorov v prvom vydaní, vydané v uplynulom roku.

V prvom kole odborná porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová a Miroslav Zelinský) vybrala zo 76 titulov desať finalistov (v abecednom poradí): Robert Bielik: Sansilia, Petrus, Dušan Dušek: Zima na ruky, Slovart, Jana Juráňová: Orodovnice, Aspekt, Monika Kompaníková: Biele miesta, KK Bagala/LCA, Márius Kopcsay: Zbytočný život, KK Bagala/LCA, Silvester Lavrík: Perokresba, KK Bagala/LCA, Rút Lichnerová: Anna Regina, Q111, Marek Vadas: Liečiteľ, KK Bagala/LCA, Pavel Vilikovský: Silberputzen, Vydavateľstvo PT, Svetlana Žuchová: Yesim, KK Bagala/LCA.

V druhom kole bude 3. októbra spomedzi nich vyhlásený víťaz, ktorý získa odmenu 200–tisíc Sk. Vlani ju získal Pavel Vilikovský za knihu Čarovný papagáj a iné gýče.

Novinkou druhého ročníka je cena 25 000 Sk pre vydavateľa víťaznej knihy. Papier v tejto hodnote udelí Bratislavská papierenská spoločnosť, s. r. o., ktorá sa stala hlavným partnerom podujatia.

Hlasujú aj čitatelia SME o najobľúbenejšiu knihu 2006, adresa: www.knihy.sme.sk/anasoftlitera, do 1. októbra. Z hlasujúcich vyberieme jedného čitateľa, ktorý získa kolekciu 10 kníh finalistov.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  4. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  6. Talent - vzdelanie - úspech
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  8. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  9. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  10. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 025
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 17 756
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 9 011
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 7 990
  5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 6 294
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 935
  7. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 503
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 088
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 565
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 136

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Nebuď buzerant, zmláť manželku (píše Michal Havran)

Vy to viete, vy muži z Tvrdošína, čo pochodujete a zneužívate vieru, aby ste ľudí vydesili.

KOMENTÁRE

Kto vlastne môže podpísať Istanbulský dohovor

Súlad dojednaných medzinárodných zmlúv s ústavou posudzuje Ústavný súd.

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Psychologička: Čím menšie je sebavedomie brancov, tým stabilnejšia je ich organizácia

Majú pocit, že nie sú dosť dobrí. Potrebujú dostávať rozkazy, hovorí.

Výstava o Weinwurmovi vás prenesie na iné miesta. Pozrite si fotky

V SNG je skvelá výstava o medzivojnovom architektovi.

Postavil takmer polovicu Bratislavy a skoro sme naňho zabudli. Weinwurmov osud je záhada (rozhovor)

Kurátorka výstavy o medzivojnovom architektovi Henrieta Moravčíková vysvetľuje, čím sa začali socialistické paneláky.

Si žena? Nechcem tvoje diela, lebo pôjdeš na materskú. Kampaň #metoo sa týka slovenského umenia

Slovenské výtvarníčky hovoria o tom, prečo sú sily medzi mužmi a ženami nevyrovnané.