Al Di Meola už vyše 30 rokov patrí medzi špičku svetových gitaristov jazzového okruhu. V poslednom období sa mu však akoby nedarilo „držať stopu“. Popri zaujímavých nahrávkach vyprodukoval aj rozpačité albumy. V tom bol vždy jeho problém – bezkonkurenčný technik za virtuozitou niekedy skrýval čertíka povrchnosti, ktorého sa mu darilo vyvrieť za dvere len pri spolupráci so silnými osobnosťami. Na otázku, aký bude jeho bratislavský koncert, sa preto nedalo odpovedať vopred a isté napätie bolo na mieste.
VIDEO: Koncert Al Di Meolu v bratislavskom PKO
((meola))
VIDEO: Lukáš Kodoň, sme.sk
Di Meolov Midsummer Night Quartet je striktne akustická zostava, v ktorej niet ani stopy po elektrických nástrojoch a zariadeniach. Prvú skladbu líder zahral sám, druhú so svojím dlhoročným perkusionistom Gumbi Ortizom, ktorý celý koncert hral iba na cajóne. To je skrinka, na ktorej sa sedí, a vydáva zvuky ako celá súprava bicích. Rovnako Di Meola používal jedinú gitaru s nylonovými strunami.
Až potom bola kapela kompletná, pribudol druhý gitarista Peo Alfonsi, ktorého úlohou bol skromný harmonický sprievod majstra, a hráč na klapkovej (nie klávesovej) harmonike Fausto Beccalossi. Práve z neho sa rýchlo vykľula hlavná hviezda večera. Beccalossi je enormne muzikálny, jeho nástroj znie fantasticky, hutne a akoby to samo osebe nestačilo, hudobník si k témam aj píska a spieva, čím vytvára nové úžasné zvuky – keby sme kapelu nevideli naživo, niekto by mohol prisahať, že pochádzajú z nejakého sofistikovaného syntetizátora.
Po hudobnej stránke sa kapela pohybuje v osvedčených teritóriách Španielsko – Brazília – Argentína; tango je Di Meolovou osvedčenou hybnou silou a samozrejme zaznela aj pocta Astorovi Piazollovi.
Di Meola sa správal sympaticky nehviezdne. Ako hráč nám dal presne to, čo sme očakávali: koráliky krásnych tónov, tu rytmicky nástojčivých, tu v romantickom opare. Niekomu mohlo napadnúť, že je to všetko veľmi pekné, ale tejto krásnej hudbe akoby chýbala katarzia, pocit horúceho vyvrcholenia. Akoby to bola hudba k filmu, peknému, ale bez vážnejších dejových zvratov. V takýchto chvíľach pochybnosti roztiahol mechy Beccalossi a zahral čosi také, že človek mal zimomriavky ešte aj po koncerte.
Po hodine hrania sa kvarteto poklonilo, ale standing ovation ho prilákal naspäť. Odznelo to, čo sme všetci očakávali, slávna téma Mediterrean Sundance z albumu Friday Night In San Francisco. Koncert trval poldruha hodiny, čo je ideálna minutáž, takáto zostava by asi viac neuniesla a atmosféry by sa začali opakovať.
Di Meolov Midsummer Night Quartet (Kvartet svätojánskej noci) priniesol do Bratislavy veľký balík romantiky, čistej negýčovej krásy a navyše s fantastickým zvukom. Tento spôsob leta bol veľmi šťastný.
