Populárny český komik Josef Dvořák bol spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti a na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov jej poskytoval informácie o dianí v pražskom divadle Semafor, v ktorom v tom čase pôsobil.
Informoval o tom denník Mladá fronta Dnes, ktorý má k dispozícii dokumenty ŠtB. Josef Dvořák, vedený ako dôverník pod krycím menom Komik, sa podľa nich stretol v uvedenom období s príslušníkmi tajnej polície jedenásťkrát, pričom predmetom jeho „vyťažovania“ bol hlavne zakladateľ a vedúca osobnosť kultového divadla Jiří Suchý.
Ako informuje MF Dnes, Dvořák udával svojho nadriadeného napríklad v súvislosti s pripravovaným predstavením k dvadsiatemu výročiu založenia Semaforu. V inom hlásení píše, že „Suchý usporadúva vo svojom byte a rekreačnom objekte večierky, na ktoré pozýva pracovníkov straníckeho aparátu“. Tieto osoby mal potom Suchý údajne tajne fotografovať v kompromitujúcich situáciách so snahou použiť tieto materiály v prípade administratívnych zásahov do svojej umeleckej činnosti.
Divadlo Semafor bolo totiž od svojho vzniku v roku 1959 nepohodlné komunistickému režimu a najmä po okupácii v roku 1968 bol súbor a predovšetkým Jiří Suchý, ktorý tvoril avantgardné autorské divadlo, vystavený mnohým obmedzeniam a zákazom.
Dvořák tiež referoval o príjmoch Suchého a tvrdil o ňom, že „je milionár“. Informoval však aj o režisérke Viere Chytilovej a o jej manželstve s Jaroslavom Kučerom, ktoré je vraj len formálne a udržuje sa len kvôli deťom, pričom v ňom veľkú rolu hrá ich „značný majetok“.
S Josefom Dvořákom sa nám nepodarilo spojiť. Mladá fronta Dnes informuje, že jej žiadosť o rozhovor odmietol a v esemeske napísal, že ŠtB ho dvakrát kontaktovala, no on „kolaboráciu razantne odmietol“.
Je to nechutné
O spolupráci herca Josefa Dvořáka s ŠtB sme sa zhovárali s vedúcou osobnosťou divadla Semafor JIŘÍM SUCHÝM.
Ako ste prijali správu, že Dvořák na vás donášal?
„Ako blesk z jasného neba, dozvedel som sa to od novinárov.“
V čase, keď spolupracoval s ŠtB, však vaše vzťahy už boli napäté...
„Začalo sa to tým, že on si v Semafore založil svoju skupinu. Bolo to na pokyn zhora, aby som mal vo vlastnom divadle čo najmenej možností hrať. Keď to za mojím chrbtom urobil, povedal som mu, že teda, keď má svoju skupinu, v tej mojej nebude figurovať a stiahol som z repertoáru hry, v ktorých účinkoval. Vedel som, že má toto poslanie, ale že by priamo spolupracoval s ŠtB, to mi nenapadlo.“
Čo bolo jeho hlavným motívom, že súhlasil so spoluprácou?
„Asi tam bola ctižiadosť mať svoju skupinu, a tá ich ponuka mu prišla vhod. A možno, že na neho niečo vedeli, neviem.“
Pôvodne ste boli kamaráti...
„Áno, predtým sme nemali žiadne konflikty, mal som ho dosť rád. Vytiahol som ho do Semaforu, keď jeho Kladivadlo zakázali a on sa ocitol na dlažbe. Bol som jeho fanúšikom, chodil som sa naňho pozerať. V Semafore sme potom spolu s Jitkou Molavcovou a s ním založili komické trio Kašpar, Melicharová a Baltazar a ja som bol šťastný, že nám to takto klape.“
Čo hovoríte na obsah jeho hlásení?
„Je to celé absurdné. Ale najabsurdnejšie bolo, že som vraj pozýval do svojho bytu rôznych prominentov vtedajšieho režimu, organizoval pre nich bujaré večierky, a pritom to fotografoval. To keď som sa dočítal, skoro som spadol zo stoličky. Vôbec nechápem, ako mu to mohlo napadnúť. Veď ku mne by vtedy žiaden prominent v živote nešiel a niežeby sa ešte zaplietol do kompromitujúcich situácií. Totálna blbosť.“
Hovorili ste s ním po tom, keď jeho spolupráca vyšla najavo ?
„Nie, a budem sa tomu vyhýbať. Pripadá mi to nechutné.“
Čo si o ňom myslíte dnes?
„Ja sa na neho ani nehnevám. Časy boli ťažké, ja som ten tlak tiež zažil na vlastnej koži, ťahali ma po výsluchoch. Rovnako lámali aj Jitku Molavcovú, tá mi to, samozrejme, okamžite povedala. Takže už sa k tomu nechcem vracať.“
Mohol sa však svojou spoluprácou s ŠtB podieľať na vašich problémoch, nie?
„Určite, ale to už je za nami. Na druhej strane tým, že som všeličo nesmel, som získal čas na iné veci, viac som čítal, venoval sa rodine.“
Zdalo sa, že po páde totality sa vaše večné trampoty okolo Semaforu a so skupinami Josefa Dvořáka či Miloslava Šimka skončili...
„Po revolúcii som to vyriešil radikálne, poďakoval sa im za spoluprácu a povedal, že už ich v Semafore, ktorý sa po rokoch vrátil do mojich rúk, nechcem, že ho túžim vrátiť do tej podoby, ktorú sme si vymysleli so Šlitrom. Ich štýl sa vlastne k nám ani veľmi nehodil, poetika Semaforu bola úplne inde. Zároveň som vedel, že im nijako nepoškodím, každý z nich bol natoľko slávny, že sa mohol ľahko uplatniť sám. Semafor je dnes taký, aký ho chcem mať, a nad ostatným mávam rukou.“
Alexander Balogh
Autor: ba
