fajnšmeker” karikatúry. Ak má byť Slovensko na kohosi hrdé, tak práve na nich. Aspoň tak ako festivalový “gagaisti” na ich tvorbu. Tomášovi zablahoželajú tí najbližší v sobotu popoludní v klube Labyrint a neobyčajnú výstavu – poctu Kornelovi – môžu milovníci karikatúry vidieť celé štyri dni v Galérii Múzea mincí a medailí.
Tomáš Janovic od mája sviežim sedemdesiatnikomPoznáme ho ako človeka, ktorý nepotrebuje na vyjadrovanie životných právd tisíce slov. Niekoľkými slovami poukazuje na to, čo mnohí nevidia a nepočujú. Prípadne nechcú vidieť a počuť.
Tomáš Janovic sa na svet pozerá a počúva ho od 22. mája 1937. V mladosti sa rozhodol študovať slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu začal pracovať v satirickom časopise Roháč, kde zostal až do roku 1991. Debutoval v roku 1959 zbierkou básní Život je biely holub. Pre dospelých napísal aj Podpisy analfabetov, Poslednú večeru, Moje najmilšie hriechy, Od ucha k (d)uchu, Smutné anekdoty či Dostal rozum. Deťom sú určené knižky Malá samoobsluha, Zakopol som o kalamár, Drevený tato, Jeleňvízor, Snehuliaci, Kráľovná krásy, Veselá knižka do prvej lavice. Spolu s Vladom Bednárom sa podpísali pod scenáre k hre Vzducholoď a k rozhlasovým hrám Požičaná gitara, Kľúčikové kráľovstvo a Rozprávkové kráľovstvo. Jeho tvorba našla uplatnenie i v predstavení Radošinského naivného divadla Radostná správa. V roku 1985 sa dostal na Čestnú listinu Hansa Christiana Andersena.
V minulom roku získal Cenu Dominika Tatarku za knihu Maj ma rád. Literárnej tvorbe naďalej zostáva verný. Chce, aby sme “videli a počuli”.
Kornel Földvári a sedemdesiatpäťka ako ďalší psedonymVenuje sa popularizovaniu málo známeho žánru – karikatúre. Niet pochýb, že sa stala jeho srdcovou záležitosťou. Kornel Földvári začiatkom roka oslávil sedemdesiatpäťku. Nepatrí ku skupine dôchodcov, ktorým sa deň začína „fajrontom“. Stále má plné ruky práce.
Veľký znalec humoru sa prihlásil na svet 13. februára 1932. Vysokú školu nedoštudoval, pretože ho vyhodili. Ako redaktor pracoval pre Kultúrny život a Mladú tvorbu. Krátko po príchode vojsk Varšavskej zmluvy pôsobil ako riaditeľ Divadla na korze. Počas normalizácie nemal možnosť písať a prekladať, zarábal si ako obchodný referent. Je o ňom známe, že veľmi rád vystupuje pod pseudonymami. Pod „neznámym menom” vydal v roku 1963 súbor humoresiek Netypické príbehy. Aj monografiu o Dušanovi Polakovičovi, ktorá vyšla v roku 1987, podpísal vymysleným menom. Vlastné meno použil až v roku 1999 pri vydávaní knihy O stručnosti.
V roku 2003 sa na pultoch kníhkupectiev objavila dlhoočakávaná kniha humoresiek Príbehy z naftalínu s podtitulom Humoresky 1963-1977. O svojich kamarátoch Milanovi Lasicovi a Julovi Satinskom napísal knižku Svet pre dvoch. Zaoberá sa prekladaním, najmä diel z nemčiny. V roku 2006 za svoju zbierku esejí O karikatúre získal najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie Cenu Dominika Tatarku.
AFORIZMY JUBILANTOVTomáša Janovica a Kornela Földváriho sme pri príležitosti ich jubilea poprosili o odpovede na niekoľko zmyselne nezmyselných otázok. Obaja odpovedali originálne, svojsky. Opäť prekvapili a zároveň potvrdili, že humor je povinnou výbavou ich života.
Zamýšľa sa Tomáš JanovicKedy sa z dieťaťa stáva dospelák?
Keď mu rodičia namiesto autíčka na hranie kúpia prvé ozajstné auto.
Ako vyzerá šťastný dôchodca?
Šťastne podopiera šťastnú dôchodkyňu, s ktorou sa kedysi šťastne držali za ruky.
Prečo sa rodíme nahí, keď šaty robia človeka?
Šaty robia človeka až neskôr, najprv nás musia urobiť rodičia. Nahí.
Prečo nie sme nostalgickí za budúcnosťou?
Ale sme. Len čo si uvedomíme, že budúcnosť máme už za sebou.
Chceme si pamätať, že zabúdame?
Nie. Nič si nechceme pamätať. Strata pamäti je našim národným športom.
Kam mierite v čase mieru?
Vždy domov, aby som sa vyhol ďalšej domácej vojne.
Zamýšľa sa Kornel FöldváriKedy sa z dieťaťa stáva dospelák?
Dospelákom sa človek stáva vo chvíli, keď si uvedomí, že na všetko odpovedať netreba.
Program 27. ročníka Kremnických gagov
Autor: Mária Miháliková / Tomáš Benedikovič
