BRATISLAVA 17. augusta (SITA/AP) - V čase, keď Max Roach oslavoval svoje tridsiate narodeniny, považovali ho za najlepšieho jazzového bubeníka v histórii. Tento týždeň zomrel. Osemdesiattriročného majstra perkusionistu však už po celom svete poznali ako inovátora, aktivistu, učiteľa a génia. Roach, ktorého rytmické inovácie a improvizácie definovali americký jazz, prezývaný aj bebop, zomrel po dlhej chorobe v stredu v nemocnici na Manhattane. "Žiadne iné detaily nemáme k dispozícii," uviedol Cem Kurosman, hovorca nahrávacieho štúdia Blue Note Records, kde Roach nahral svoje najznámejšie platne spolu s Theloniusom Monkom, Dukeom Ellingtonom a Milesom Davisom. Do Siene slávy časopisu Downbeat ho uviedli v roku 1980 a o pätnásť rokov sa natrvalo stal súčasťou aj Grammy Hall of Fame. "Max bol jedným zo zakladateľov a pôvodných členov A-tímu amerického jazzu. Okrem straty velikána a inovátora, som osobne prišiel o úžasného kamaráta. Ďakujem Bohu, že odišiel v mieri vo svojej duši a jeho nahrávky nám ho vždy budú pripomínať," uviedla jazzová legenda Quincy Jones.
Kreatívne bezodný Roach, ktorý ako 16-ročný sebavedomý bubeník debutoval v skupine Ellington's v roku 1940, vyzýval svojich poslucháčov hudbou, spájajúcou jazz spred 2. svetovej vojny s bítmi hip-hopovej generácie. Svoje miesto v panteóne jazzových velikánov mal už isté. Roach spolupracoval s bubeníkmi z celého sveta, so sláčikovým kvartetom, v ktorom bola aj jeho dcéra Maxine a rapper Fab Five Freddy. "Svojim študentom som chcel ukázať spojitosť medzi hip-hopom a Luisom Armstrongom. To sú korene hip-hopu, ktorý vznikol v prostredí, kde ľudia odmietali akýkoľvek druh kultúrneho obohatenia," povedal raz Roach.
Rodák zo Severnej Karolíny sa narodil 10. januára 1924. O štyri roky neskôr sa so svojou rodinou presťahoval do Brooklynu. Do prostredia hudby ho uviedlo piano, ktoré na mieste zanechali predchádzajúci nájomníci. Keď raz našiel bubon, učaroval mu. Prvú sadu dostal, keď mal osem rokov. Profesionálne hral už na strednej škole. Na cestu z Brooklynu do Harlemu často minul "niklák", aby mohol počúvať hudbu unikajúcu z priestorov Apollo Theater a Savoy Ballroom. V tom čase sa spoznal aj so saxofonistom Charliem Parkerom a trubkárom Dizzie Gillespiem. Do roku 1942 hral s prvým z nich v nočnom klube Harlem. O dva roky neskôr sa pridal ku Gillespoiemu a Colemanovi Hawkinsovi, aby vytvorili prvú nahrávku amerického bebopu.
To, čo Roacha odlišovalo od ostatných bubeníkov, boli jeho rýchle ruky a schopnosť simultánne hrať niekoľko rytmov. Počas jazzového ošiaľu v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch hral bebop spolu s Charlie Parker Quintet a Miles Davis Capitol Orchestra. Spolu s Cliffordom Brownom začal hrať aj hard bop, formu jazzu, ktorá využívala rytmický drive bebopu a rozširovala ho o blues a gospel. V roku 1952 založil spolu s basistom a skladateľom Charlesom Mingusom nahrávacie štúdio Debut Records. V tomto období zvolilo sto jazzových hudobníkov Roacha za najlepšieho jazzového bubeníka histórie.
Dobré časy sa však striedali so zlými. Roach sa musel pozerať na to, ako niekoľko jeho kamarátov, vrátane Parkera zomiera na závislosť od heroínu. Jeho problémy s alkoholom a drogami v roku 1956 ešte prehĺbila tragická automobilová nehoda Browna a Powela. Povstať z tieňa sa mu podarilo až s pomocou svojej prvej manželky, speváčky Abbey Lincoln. Pár si svoje áno povedal v roku 1962. Rozviedli sa o osem rokov neskôr. Hudobník sa v slobodnej jazzovej ére stal jedným z najhlasnejších "jazzových" hlasov za ľudské práva. Prežilo ho päť detí, synovia Daryl a Raoul a dcéry Maxine, Ayo a Dara.
