Mnohí návštevníci sa čudujú, čo robí umelecký prednes na festivale humoru a satiry...? Je to však jedna z foriem interpretácie umeleckého diela, ktorá má asi najbližšie k herectvu. Nakoniec, aj mnohí najlepší herci či moderátori začínali ako recitátori poézie, alebo prednášatelia prózy, tak prečo nie...? V súčasnosti je to viac menšinový žáner, za to však náročný na prípravu, koncentráciu i výkon. Členka Akademického pléna AHS Jaroslava Čajková (bývalá recitátorka a odborníčka v tejto oblasti) vyberá interpretov pre festival v Kremnici z dvoch hľadísk. Jedným je kvalita prednesu a druhým téma - výber diela. Aj preto sa každoročne zúčastňujú festivalu interpreti, ktorí svoje ukážky orientujú na literárne diela ladené humorom alebo satirou. Tí najlepší predvedú svoje umenie v sobotu popoludní v Čítacom maratóne autorov a interpretov pod dohľadom Dada Nagya a siedmich slávnych nosov.
Výber ukážky rozhoduje o osude recitátora
Rozhovor s recitátorom Pavlom Nátherom z Bratislavy
Kedy ste prepadli recitátorskej vášni?
S recitovaním som začal na základnej škole, keď som išiel na Hviezdoslavov Kubín. Vtedy ma prinútila mama, ale potom to už bolo lepšie. Recitovanie som začal mať rád.
Čím si vás recitovanie získalo?
Nie je to len o umeleckom prednese, ale najmä o ľuďoch. Už sme taká partia.
Ako trénujete?
Netrénujem dennodenne. Ak mám vystúpenie, tak mesiac predtým. Každý rok chodievam súťažiť na Hviezdoslavov Kubín. Pri nacvičovaní mi radí mama, ktorá kedysi recitovala.
Čo je najdôležitejšie na umeleckom prednese?
Vybrať si správnu ukážku. Naučiť sa text je už omnoho jednoduchšie. Pokiaľ nezaujmete prvými vetami, divákov si nezískate. Ja recitujem len prózu.
Prečo je recitovanie tak málo populárne?
Dnes, keď poviete, že budete recitovať, tak vás deti vysmejú. Jednoducho, nie je to v trende. Deti majú iné záujmy.
