„Bolo to krásne a emotívne vyznanie lásky k žene, a aj k vlasti. V inom priestore by hra nemala takého ducha. Z pôvodného okna vyzerala svojho Andreja, ktorý k Pišlovcom chodil doučovať jej bratov. V pôvodných kachliach v závere pálila Andrejove listy, čim zhorela aj jej láska," povedal Debatice.Ústami Kronerovej sa vyznala, že by sa nikdy nestala večnou múzou, nebyť Andreja a jeho nesmrteľných veršov, ktoré jej môžu ženy v každej dobe závidieť.
Hra bola viacjazyčná, zapadla do programu mnohokultúrneho festivalu. Spoluprácu so slovenskými tvorcami si pochvaľoval aj francúzsky herec a šansoniér Debatice. „Spolupráca bola vynikajúca, aj keď hovoríme inými jazykmi. Umelci na celom svete sú jedna veľká rodina, nemôžeme si nerozumieť," podotkol Debattice.
Poézia je súčasťou tohto festivalu a tradične sa jedno predstavenie odohráva v banskej štôlni Bartolomej. Tento rok tam mladí slovenskí básnici čítali básne. Poézia má v týchto priestoroch osobité čaro. Ľudia sú oblečení v plášťoch, na hlavách majú prilby a v ruke lampáše. Na zahriatie dostávajú čaj s rumom.
V chlade a vlhku zazneli krásne myšlienky. Napríklad tá od Erika Ondrejičku, že človek prišiel na svet asi preto, aby mohol niekomu povedať, že ho má niekto rád a sám si to vypočuť.
Autor: lk
