Ružena
Ruženin otec bol aktívny za Slovenského štátu, jeho brat, ujo Tóno, zasa v režime, ktorý ho vystriedal. Stal sa režimistickým spisovateľom za komunizmu. Konflikt nikdy nemali. Ujo pomáhal otcovi prežiť ťažké a dlhé desaťročia, jeho deti dostal na vysoké školy. Mal šťastie, že zomrel zavčasu. O pár rokov by ho už tak honosne neboli pochovali. Ruženin otec sa po páde komunizmu dostal do kurzu. Jeho brat, ktorý by mu mohol teraz kaziť profil, bol už dávno pochovaný. Navyše sa z nádejného pohlavára postupom času zmenil na neškodného pisateľa historických príbehov, dosť poučných na to, aby sa dostali do čítaniek. Ružena nikdy nepočula, že by ujo mal pokazený kádrový profil kvôli otcovi. Nikdy nepočula ani to, že by komunistická minulosť uja Tóna nejako prekážala otcovi v jeho neskorej politickej kariére. Bolo to neobvyklé, no bolo to tak. Ružena si v detstve a v mladosti tieto súvislosti neuvedomovala.
Až oveľa neskôr sa čudovala, ako je také niečo možné, no nemala sa koho opýtať. Otec ani mama o týchto veciach nehovorili – a to ani so svojimi dávno dospelými deťmi. Ujo Tóno pomohol, kde mohol. Ktovie, možno sa zaslúžil aj o to, že Ruženin otec mal v tom svojom archíve, kde sa mu podarilo skryť pred nepriazňou politického osudu, relatívny pokoj. A tak sa Jolka neskôr stala pevnou súčasťou rodiny, ktorá sa dostala na politické výslnie.
Ružena sedela v kostole a bála sa zdvihnúť hlavu, aby jej oči nezavadili o tie príšerné fotky - obaja boli na nich mladší o niekoľko desaťročí. Ten retušovaný čiernobiely portrét uja Tóna Ružena pozná z čítaniek pre siedmu alebo ôsmu triedu základnej školy. Na tvári mu žiari sladkastý úsmev, pohľad mieri do diaľav, do vzrušujúcej budúcnosti, ktorá nikdy neprišla. Ešte za života o sebe rozchyroval, že sa niekoľkokrát pohádal s najvyššími predstaviteľmi komunistického režimu. Vždy to bolo na nejakej oslave po odovzdávaní nejakých literárnych cien v klube spisovateľov, kde sa toho vždy pomerne hodne vypilo, a tak si na druhý deň nikto nič nepamätal. Keď sa takto pochválil u nich doma, nikto to nekomentoval. Zato Jolka takéto chýry počúvala so stisnutými perami a neistým pohľadom, pred jej duchovným zrakom plávali možnosti: manželka hrdinu, alebo skrachovanca? No dnes v kostole sa tvárila jednoznačne víťazoslávne. Konečne sa stala vdovou oslavovaného človeka.
Ruženin otec bol antikomunista a pádu komunizmu sa dožil. Jeho staré srdce sa pred smrťou aspoň nakrátko stihlo potešiť spoločenským a politickým zadosťučinením. Doba išla svojím tempom a svojím smerom a otec nevnímal, že svet sa posunul kamsi inam. Bol presvedčený, že rozumie tomu, čo sa okolo neho deje. Jednoducho vystavil na obdiv svoje staré protikomunistické ideály. Stala sa z neho ikona spätá s tradíciami. Jeho mladší súputníci potrebovali postavu, čo by preklenula minulosť a prítomnosť, a Ruženin otec sa na to skvele hodil.
x x x
Všade je ticho. Zdá sa, že toalety sú prázdne. Ružena sa vráti k umývadlám, znovu sa ovlaží, pretrie si rúžom pery, trochu si nakrémuje tvár. Vyzerá príšerne. Ešte aj tie sochy v kostole boli živšie. Pri spomienke na ne sa jej s novou intenzitou vráti nevoľnosť. Možno by naozaj pomohlo strčiť si prst do krku. Ružena by si najradšej strčila celú hlavu do záchodovej misy. V každej tejto kabínke sa už spláchla kopa ľudských osudov. Aj Ružena má svoj osud, no zjavne ho nemá v svojich rukách. Teraz sa napríklad musí vrátiť do miestnosti, v ktorej sa ešte stále koná slávnostná večera na počesť mamy, vdovy po známom politikovi, z ktorého si isté krídlo verejného života urobilo svojho duchovného vodcu. Ružene okamžite zíde na um husacie krídlo, ktorým zvykne na jeseň ometať otcov hrob. Vzápätí pocíti v hlave nepríjemný tlak a hľadá, o čo by sa oprela. Mala by konečne vypadnúť z tejto smradľavej toalety. Podľa toho, ako sa ľudia tam za dverami záchodov tvárili, to vyzerá, že nie je sama, čo sa nevie dočkať, až bude koniec.
Letmo sa pozrie do zrkadla, na tvári aj na krku má veľké červené fľaky, vyzerá ako rozmazaná muchotrávka. Takto nemôže ísť medzi ľudí. Tam vonku sú ľudia, a nie hocijakí, ale takí, čo na nič iné nehľadia, iba na jej tvár a krk.
