V hre sa rieši otcovražda. Budete mať aj nejakú nedivadelnú smrť?
„Máme jednu smrť, jednu samovraždu a inak plno srandy. A tak je to v poriadku, staršie predstavenia podľa Schorma sa mi zdajú zbytočne vážne.“
Dá sa pri Dostojevskom hovoriť, že je zbytočne vážny?
„No jasné. Je to vlastne humoristický autor. Najvzácnejšie na ňom je, aké má psychologicky zložité mužské postavy. Navyše, román Bratia Karamazovovci je polyfónny. Čitateľ akoby sledoval mnoho hudobných viet, ktoré sa nečakaným spôsobom prepletajú. A to, že si Dostojevskij dovolí obetovať až sto stránok nejakému okrajovému príbehu, je veľmi cenné. Nedá sa to však preniesť do filmu, ani do divadla. No a Schorm z toho urobil detektívku, ktorá funguje najlepšie.“
Neodznejú tam teda Dostojevského duchovné témy?
„Odznejú, ale bude ich oveľa menej ako v románe alebo v ruskom filme z roku 1968. No motív zodpovednosti za svoje konanie tam bude. Nemáme však ani Dostojevského Veľkého inkvizítora, ani starca Zosimu.“
Obsadili ste slovenského kameramana a dvoch slovenských hercov - Michaelu Badinkovú a Romana Luknára. Máte aj nejaké „slovenské peniaze“?
„Nemám, a ani som o ne nepožiadal.
Aký je Roman Luknár režisér, ktorého hrá?
„Je to veľmi charizmatický herec - až akýsi prírodný úkaz. Vlastne je insitný, ale skvelý. Do filmu pasuje. A stále brebce! Nedá sa s ním úplne presne dohodnúť na žiadnej vete. Mám na to brebtanie u hercov šťastie.“
Ako si predstavujete divákov svojho filmu? Máte adresáta?
„Nemám. Tentokrát mi je jedno, koľko ľudí na to príde. A producentovi je to už úplne jedno, aj keď sme filmovali kvôli multiplexom na širokouhlý formát...“
Ako sa vám podarilo nájsť producenta, ktorému je to jedno?
„Všetky práva sú vopred predané a producentom už neostali žiadne práva na zisk z distribúcie.“
Už ste veľa režírovali v Poľsku. Čo vás tam láka?
„Prečítal som si životopis Romana Polanskeho, ktorý tvrdí, že treba tvoriť v zemi, kde sú na to momentálne dobré podmienky. A to je teraz pre mňa Poľsko. Pred dvomi rokmi tam schválili zákon o kinematografii, takže teraz majú evidentne viac peňazí ako talentu a robia koprodukcie. Ale týmto filmom som práve v Poľsku skončil, takže si musím nájsť nejakú inú krajinu.“
Prečo ste teda namiesto ikony použili pápežov obraz?
„Je azda ikona menej ako pápež? Tak to napísal Dostojevskij. A Ivan Trojan pápežov obraz nedokázal opľuť, iba to naznačil. Ale v Dejvickom divadle pľuje na ikonu zakaždým, lebo je to v pôvodnom texte.“
Čo vám dávajú tieto konfrontácie?
„Vždy je zaujímavé objaviť zónu toho, čo je pre ľudí v živote najdôležitejšie a posvätné.“
