Nová pochúťka z najlepšej filmovej kuchyne

Tri roky po Rodinke Úžasných prichádza slávne štúdio Pixar s novým celovečerným animovaným filmom. Ratatouille má dnes premiéru v našich kinách.

Nie sú to žiadne čary: baklažán, cukety, paradajky, papriky, cibuľa, koreniny. No aby ste z jednoduchých surovín pripravili gurmánsky zážitok zvaný Ratatouille, potrebujete fortieľ. Pixar opäť potvrdil, že ho má.

Prvé počítačmi animované 3D filmy Pixaru nás očarovali okrem iného aj tým, že ich príbehy boli archetypálne. Silou symbolov a mierou metafor sa blížili bájam a legendám: detská fantázia dáva život hračkám a energiu svetu strašidiel, ľudské charaktery hmyzu či morským rybkám. Analyzovali vzťahy rodičov a detí, silnejších a slab­ších, nadradených a podrade­ných, bohov a smrteľníkov.

Zdá sa, že silné témy sa vyčerpali, aj Pixar sa musí uspokojiť s varírovaním jednoduchších ná­metov o superhrdinoch alebo celkom obyčajných neschop­ných kuchároch.

Jednoduchý námet však nemusí znamenať jednoduchý príbeh. Z bonmotu „Každý môže byť veľkým šéfkuchárom“ sa zrodil príbeh o myšiakovi (na snímke Movieweb), ktorý pozdvihne upadajúcu povesť kedysi slávnej parížskej reštaurácie. Príbeh poskladaný z množstva bizarných, často doslova za vlasy pritiahnutých prvkov, ale napriek tomu je harmonický a pre­svedčivý. Príbeh, o ktorom síce vieme, že sa skončí hap­py­– endom, ale netušíme, akými cestičkami a postupmi sa prepracuje k šťastnému koncu. Príbeh originálny, prekvapujúci, hravý a zábavný.

A navyše – zaodetý do dokonalej, majstrovskej animácie.

V tejto sfére Pixar vyčerpal triumfy: samotný fakt, že stodesaťminútový film vznikol v počítači, nás neohromí. Počet vlasov, chlpov a chvostíkov, ktoré museli animátori rozhýbať, už nie je pre nás atrakciou. Špičkovú techniku a najpokročilejší softvér už používajú aj iné filmové štúdiá. Z digitálnej animácie čoby atrakcie sa stal všedný spôsob vytvárania filmového obrazu. Aby sa povzniesol nad priemer, musí byť majstrovský, dokonalý.

V prípade Ratatouille ne­ohromuje, nešokuje, netlačí sa do popredia, ale slúži rozprávaniu. Dovoľuje nám zabudnúť, že sa pozeráme na animovaný film, umožňuje úplne sa ponoriť do deja.

Veď čo už môže byť otrepanejšie a menej nápadité ako animovaná myš?! Lenže tieto animované hlodavce ideálne spájajú realizmus so štylizáciou, sú ľudské a scho­pné mimiky bez straty svojej zvieracej podoby a pod­staty. Pôsobia presvedčivejšie a prirodzenejšie ako ľudskí hrdinovia.

Príbeh i tentoraz pracuje s príznačnými motívmi vykorenenosti, hľadania vlastnej identity, vlastnej vôle a manipulácie, komplikovaného vzťahu otcov a synov, prekonávania napohľad neprekonateľných bariér a potreby tolerancie.

Popri vtipoch prístupných deťom ponúka i sofistikované žarty pre znalcov – nielen filmu (citácie, odkazy na klasické hrané aj animované snímky), gastronómie, ale aj hudby (pri scénach s myšiakom Djangom znejú džezové gitarové sóla, ktoré preslávili Djanga Reinhardta).

Rok 2007 nám nadelil a ešte nadelí celú náruč dlhometrážnych animovaných filmov. No hoci Rataouille do značnej miery vybočuje z pixarovskej tradície a kritika sa nedokáže dohodnúť, či ide o najlepšiu, alebo najhoršiu pixarovku, členovia americkej filmovej akadémie budú mať pri rozhodovaní o tom, ktorej animovanej snímke prideliť Oscara, ľahkú voľbu.

Začalo sa to stolnou lampou

Úspešný Pixar zachránil Disneyho. Neskôr však prišli roztržky.

Štúdiá Walta Disneyho zažili v 90. rokoch minulého storočia krízu. Firma nemala odvahu dať priestor novým tvorcom so sviežimi nápadmi, neustále prevarovala staré postupy, motívy, dokonca i celé scény. Biznis v nej prevládol nad tvorivosťou a udusil ju.

Ak Leví kráľ, Zvonár u Matky Božej, Pocahontas a Mulan boli ešte úspešné, filmy ako Hercules, Vladárova nová tvár či Atlantída už na vstupnom v Severnej Amerike neutŕžili ani toľko, čo stála ich výroba.

Štúdiá vyhlásili, že na vine je neatraktívna dvojdimenzionálna animačná technológia, no digitálne animované 3D filmy z ich vlastnej dielne (Udatné kuriatko, Divočina a Tajomstvo Robinsonovcov) sa nestali kasovými trhákmi, ani kultmi.

Štúdiám Walt Disney Pictures vtedy pomohol externista – Pixar. Najprv pre nich vyrábal filmy na zákazku, neskôr samostatne a dnes ako súčasť disneyovského impéria.

Od Lucasa k Disneymu

Pixar vznikol v roku 1979 ako časť počítačovej divízie spoločnosti Lucasfilm filmového mága Georgea Lucasa. V roku 1986 ho od Lucasa za 5 miliónov dolárov kúpil Steve Jobs. Pod jeho vplyvom sa Pixar stal výrobcom hardvéru, vysoko výkonných, ale drahých a zle predajných grafických počítačových staníc Pixar Image Computer.

No a práve na podporu predaja začal zamestnanec Pixaru John Lasseter vyrábať propagač­né filmy. Pracoval už pre Lucasa a robil na efektoch filmu Mladý Sherlock Holmes. Jedným z jeho filmíkov bol aj Luxo Jr. o nezbednej stolnej lampe. Tá doskackala až do loga Pixaru.

Scenárista a režisér filmov Toy Story, Život chrobáka, Toy Story 2, Autá, producent Monsters, a. s., Hľadá sa Nemo, Rodinka Úžasných aj Ratatouille pritom hovorí: „Nie technológia, ale príbeh zabáva publikum. Keď v kine vidíte skvelý hraný film, nežasnete predsa nad novou kamerou Panasonic. Počítač je iba nástroj, ktorý slúži príbehu.“

Kto koho kúpil?

Lasseterovo oddelenie začalo mať veľký úspech a v roku 1991 dostalo 26–miliónový džob. Pixar mal pre disneyovcov nakrútiť tri celovečerné digitálne animované 3D filmy. Prvý sa mal volať Toy Story. Premiéru mal o štyri roky neskôr a len na vstupnom do kín utŕžil vyše 350 miliónov dolárov. Život chrobáka zaznamenal v roku 1998 tržby ešte o 22 miliónov vyššie.

Roztržka medzi Pixarom a Disneyovcami nastala v roku 1999 počas výroby pokračovania Toy Story 2. Vyústila do novej zmluvy v roku 2004, s podmienkami výhodnejšími pre Pixar, ale nezhody so šéfom Dis­neyovcom Michelom Eisnerom pokračovali.

V januári 2006 bol uzavretý kontroverzný obchod. Firma Walt Disney kúpila Pixar za 7,4 miliardy dolárov. Zároveň sa dovtedajší majiteľ Pixaru Steve Jobs stal najväčším podielnikom Disneyho štúdií a členom rady riaditeľov.

John Lasseter dostal funkcie umeleckého šéfa spojených štúdií Disney-Pixar a riaditeľa Walt Disney Imagineering, zlož­ky zodpovednej za rozvoj disneyovských zábavných megaparkov. A veterán Ed Catmull, prezident Pixaru, sa stal prezidentom Disney Studios.

A tak sa dodnes vedú diskusie o tom, kto koho vtedy vlastne kúpil.

Karel Traut Autor je publicista

Ratatouille – Dobrú chuť!

USA 2007, 110 minút

Scenár a réžia: Brad Bird

V slovenskom znení: Juraj Kemka, Boris Al Khalagi, Helena Krajčiová, Leopold Haverl, Dušan Kaprálik, Ladislav Chudík a ďalší

Produkcia, supervízia, dialógy: Dušan Hájek

Premiéra v SR: Dnes


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 022
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 294
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 888
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 870
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 108
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 158
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 108
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 290
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 233
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 059

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš (reportáž)

Boli sme sa pozrieť na miesto, ktoré funguje ako európsky veľkosklad pre drogy.

BRATISLAVA

Podnájom v Bratislave stojí približne toľko ako hypotéka

Najlacnejšie podnájmy sú v Dúbravke a Karlovej Vsi.

PLUS

Ako vidia nevidiaci v snoch a predstavách

Aj nevidiaci majú predstavy, sny alebo vizuálne spomienky.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Oskarový režisér a stovky parochní. V Česku sa nakrúca film o Márii Terézii

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop